Reformné zvyšovanie daní

Ministerstvo financií po dlhom váhaní, ktorého súčasťou boli aj celkom reálne úvahy o vynechaní rovnej dane z repertoáru, predstavilo hrubé obrysy daňovej reformy. Dane z príjmov fyzických osôb a podnikateľov by mali mať spolu s daňou z pridanej hodnoty jednotnú sadzbu: 20 percent. Okrem toho sa zruší takzvaná trojdaň, zavedie daň z motorových vozidiel a zvýšia niektoré spotrebné dane. Súhrnný výsledok je potešiteľný oveľa menej, než sa čakalo. Podľa predbežných výpočtov sa totiž väčšine obyvateľstva celkové daňové zaťaženie zvýši.

Zavedenie rovnej dane je potešiteľné, má však dve chybičky krásy. Prvá: neodstraňuje progresivitu zdanenia (teda závislosť sadzby dane od výšky príjmu), len ju zmierňuje. Kvôli vysokej nezdaniteľnej odpočítateľnej položke (návrh ministerstva hovorí o 84 100 korunách), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby nikto neplatil vyššiu daň z príjmov ako doteraz, sa reálna daňová sadzba bude pohybovať v rozmedzí od 6 percent pri hrubom mesačnom príjme okolo 12 tisíc korún po vyše 19 percent (oproti doterajším takmer 35 percentám) pri hrubom mesačnom príjme približne 255 tisíc korún. Zníženie progresivity je, samozrejme, vítané - trestanie úspešných už nebude mať obludné rozmery. Ale zdaňovanie príjmov zostáva progresívne, pretože na zavedenie akceptovateľnej výšky najspravodlivejšej dane z hlavy (každý by rovnako zaplatil napríklad 5 alebo 10-tisíc korún ročne) ministerstvo financií nemá odvahu. Výpadok príjmov by totiž bol privysoký a červeného pera na zásadné škrtanie verejných výdavkov na ministerstve asi niet. Druhý problém: ani pri v zásade pozitívnom presadení zníženia progresivity, teda rovnej dane, nie je jedno, aké bude jej percento. Minister financií Mikloš ohlásil 20-percentnú sadzbu, hoci v koncepcii daňovej reformy z dielne jeho ministerstva sa doslova píše, že "napriek zrušeniu štyroch alebo piatich daní sa výnos zostávajúcich s výnimkou dane z príjmu zvýši o 21,4 až 25,7 miliardy. Tieto prostriedky sa môžu v plnej miere použiť na krytie výpadku na dani z príjmu, ktorý pri rovnej dani 15 percent činí 21,8 miliardy." Nižšia rovná daň je žiaduca aj z iných dôvodov - hľadanie všemožných spôsobov na zníženie daňovej povinnosti by sa (s marginálnou výnimkou kriminálnikov) stalo minulosťou, stali by sme sa krajinou s najnižšími priamymi daňami v okolí, čo by pritiahlo investorov a kombinácia týchto a ďalších faktorov by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila výrazné zrýchlenie ekonomického rastu a prílev investícií (ako v Írsku, Estónsku či na Novom Zélande) a po krátkom čase aj zvýšenie príjmov z tejto dane nad dnešnú úroveň (ako v Ruskej federácii).

Pre peňaženky občanov je však viac než daň z príjmov zaujímavá daň z pridanej hodnoty. Návrh na zavedenie jednej 20-percentnej sadzby je pozoruhodný, pretože dnešná základná sadzba DPH sa nezmení, ale znížená stúpne zo 14 na 20 percent, teda o šesť percentuálnych bodov. To sa dotkne predovšetkým ľud...

Celý článok si môžete prečítať tu.