Výhľad pre poľský zlotý na rok 2011
Pridajte názor8. 1. 2011 - Toto je jeden z komentárov na tému roku 2011
Toto je jeden z komentárov na tému roku 2011. V nich budú jednotliví analytici spoločnosti TRIM Broker prezentovať svoje názory na potenciálny vývoj v roku 2011. Súhrnný výhľad bude k dispozícii 13. januára.
Makrovýhľad
Poľsko ako jedna z mála krajín Európy a sveta sa dokázali vyhnúť recesii na prelome rokov 2008/2009. Jeho HDP pokračovalo v raste v roku 2009 na úrovni 1,7% na ročnej báze. V uplynulom roku sa dokonca tempo rastu ešte zvýšilo a malo by podľa predbežných odhadov dosiahnuť hladinu okolo 3,5%. Týmto sa potvrdzuje robustnosť poľskej ekonomiky. Ťažila jednak z veľkého domáceho 40- miliónového trhu, nižšej miery zapojenia hospodárstva do globalizácie (nižšej otvorenosti ekonomiky) a nižšieho podielu zahraničného obchodu a hlavne exportu na celkovom HDP (len okolo 40%), najmä v porovnaní so zvyšnými krajinami regiónu V4. Práve tento fakt môže byť v čase stále veľkej krehkosti ekonomickej obnovy a neistoty prameniacej hlavne z externého prostredia pre Poľsko a jeho ekonomiku veľkým plusom. Aj pre silný vnútorný dopyt a stále pomerne uvoľnenú fiškálnu politiku (aj keď sprísňovanie je v tomto roku možné) a očakávania, že externý dopyt stále bude zaznamenávať pomalšiu, ale rastovú krivku, sa očakáva, že tempo rastu HDP by mala Varšava (na rozdiel napríklad od Slovenska) v roku 2011 vykázať ešte vyššie ako v predchádzajúcom roku. Konzervatívne odhady hovoria o úrovniach okolo 3,7% y/y tie optimistickejšie, prezentované aj pomerne veľkou časťou poľských centrálnych bankárov, hovoria o raste vysoko prevyšujúcom 4% HDP na ročnej báze.
Aj tieto prognózy tak ukazujú veľkú silu ekonomiky. Tá by mala byť schopná čeliť aj prípadným negatívnym externým šokom a rizikám prameniacim z dlhovej krízy v Eurozóne, pomalšieho ako očakávaného vývoja ekonomiky v Číne, či prípadným US problémom. Ekonomika našich severných susedov má „veľký antišokový vankúš“ v podobe silného domáceho dopytu ťahaného výrobou aj stavebníctvom. Navyše posledné dáta ukazujú rast súkromnej a verejnej spotreby, čo minimálne z krátkodobého hľadiska ponúka relatívne priaznivý výhľad na ekonomiku. Aj vzhľadom na stále pomerne nízke zadlženie (aj keď trend v posledných rokoch bol objektívnym dôvodom pre znepokojenie), ochotu konsolidovať verejné financie, povolenie vyňatia nákladov na dôchodkovú reformu z rozpočtových deficitov a skutočnosť, že plánovaná privatizácia štátnych podnikov by mohla vyplniť diery vo verejných financiách, ale zároveň aj zlepšiť konkurencieschopnosť a urýchliť rast HDP. Veľkým plusom pre poľskú ekonomiku je aj jej atraktívnosť z pohľadu priamych zahraničných investícií. Poľsko patrí medzi TOP 10 najatraktívnejších destinácii na svete a toto postavenie by si malo v najbližšom čase udržať.
Celkový ekonomický obraz Poľska je svetlý, avšak nie je potrebné byť bezbrehým optimistom. Hoci očakávame, že „konštruktivizmus“ smerom k poľskej ekonomike sa udrží, predsa len existujú faktory, ktoré by časť jasu mohli stlmiť, nie však úplne zatieniť. Ide hlavne o spomalenie externého dopytu, nové fiškálne opatrenia poľskej vlády- najmä zvýšenie DPH (aj keď sprísňovanie nebude až tak silné predsa by len mohlo mať istý dopad hlavne čo sa týka spomalenia, stále však rastu, domáceho dopytu) a možné sprísnenie menových podmienok.
Výhľad na menovú politiku
Makrodáta, celkový vývoj v domácej ekonomike a rovnako aj vplyv externého prostredia naznačujú, že inflácia dosiahla v posledných mesiacoch dno a postupne by sa mala odrážať. Vedia nás k tomu niekoľko dôvodov. Prvým z nich je rázny rast domáceho dopytu, ktorý by mal pretrvávať počas celého budúceho roka. Rast miezd aj po započítaní inflácie je rovnako proinflačným rizikom. Druhým je zvýšenie DPH o 1% v tomto roku, ktoré by mohlo k rastu inflácie prispieť okolo 0,3-0,4%. Tretím je rast cien potravín a energií pre zlé poveternostné podmienky doma aj v zahraničí. Štvrtým je mimoriadne uvoľnená menová politika v hlavných svetových ekonomikách, čo spôsobuje príliv špekulatívneho kapitálu na emerging trhy. Všetky tieto spomínané dôvody by mohli vytvárať tlak na zvyšovanie úrokových sadzieb Narodowy Bank Polski, teda centrálnou bankou, v tomto roku minimálne o 0,25% (a vzhľadom k novoročným jastrabím vyhláseniam guvernéra Belku zrejme aj väčším sprísnením) z aktuálnych 3,5%, čo by malo pochopiteľne zvyšovať atraktivitu zlotého. Na druhej strane, jedna z najväčších otázok pre emerging trhy ako celok bude, ako budú ich centrálne banky reagovať na rastúce inflačné tlaky. A či sa odhodlajú k ráznemu sprísňovaniu politiky, najmä ak tu máme pokračujúcu neistotu ohľadne globálnej obnovy ekonomiky a problémy s dlhovou krízou v eurozóne, ktorej menová politika s najväčšou pravdepodobnosťou ostane uvoľnená po celý rok 2011. Budú rázne sprísňovať menovú politiku, alebo pre externé riziká a riziko nadmerného posilnenia svojich mien ju nechajú stále relatívne uvoľnenú? V prípade Poľska je problematické vysloviť jednoznačný záver, najmä keď posledné vyjadrenie centrálnych bankárov sú často protichodné, i keď sa nakláňajú v prospech sprísňovania.
Výhľad pre kurz EURPLN
Z lokálneho makropohľadu by mali prevažovať pozitíva nad negatívami, zároveň sa očakáva, že tempo rastu HDP v Poľsku pre rok 2011 bude vyššie ako v prípade eurozóny ako celku a zároveň vyššie ako v roku 2010 (na rozdiel od eurozóny). To vytvára tak logicky priestor a tlaky na ďalšie zhodnocovanie zlotého voči spoločnej mene eur
