Časť eurozóny údajne tlačí na Portugalsko, aby požiadalo o pomoc
Pridajte názor
9. 1. 2011 - Po tlaku na Írsko, ktoré nakoniec v novembri minulého roka požiadalo o medzinárodnú finančnú pomoc, začínajú podobné tlaky vyvíjať najsilnejšie krajiny eurozóny aj na Portugalsko.
Brusel 9. januára (TASR) - Po tlaku na Írsko, ktoré nakoniec v novembri minulého roka požiadalo o medzinárodnú finančnú pomoc, začínajú podobné tlaky vyvíjať najsilnejšie krajiny eurozóny aj na Portugalsko. Uviedol to dnes zdroj z eurozóny.
Podľa neho sa určitý tlak na krajinu vyvíjal už pred decembrovým summitom Európskej únie (EÚ), no premiér José Sócrates to odmietol. Už viaceré zdroje z eurozóny však uviedli, že tlak zo strany Euroskupiny (neformálne združenie ministrov financií eurozóny) rastie.
"Francúzsko a Nemecko v rámci Euroskupiny naznačili, že Portugalsko by malo o pomoc požiadať a čím skôr, tým lepšie," uviedol dnes zdroj s tým, že podobný názor zastáva aj Fínsko a Holandsko.
Medzitým dnes portugalská vláda odmietla informácie nemeckého týždenníka Der Spiegel, ktorý v sobotu (8.1.) napísal, že Paríž a Berlín tlačia v tejto veci na Lisabon.
Podľa spomínaného zdroja z eurozóny však krajiny chcú takto chrániť Španielsko, ktorého ekonomika je podstatne väčšia než malého Portugalska a vyhnúť sa tomu, aby o financie musel žiadať Madrid. Ak by sa tak stalo, euroval by mohol mať problémy.
"Skutočný boj bude bojom o Španielsko, no predpokladám, že tu máme väčšie šance na úspech," povedal zdroj. Na otázku, na koľko odhaduje rozsah prípadnej pomoci Portugalsku, odpovedal, že "na viac ako 50 miliárd a menej ako 100 miliárd eur".
"Povedzme, že by to mohlo byť medzi 60 a 80 miliardami eur, ale to je len veľmi hrubý odhad bez prípravy, keďže nie je známe, koľko bude potrebovať bankový sektor," dodal. Podľa ďalšieho zdroja Portugalsko zatiaľ o pomoc nežiada, no bolo by to vhodné riešenie. "Pomoc nie je momentálne nevyhnutná, ale vzhľadom na hystériu na trhu by sa mohla hodiť," uviedol.
Tlak na Lisabon sa začal zvyšovať tento týždeň, keď výnosy z jeho 10-ročných štátnych dlhopisov vzrástli na najvyššiu úroveň od zavedenia eura a podľa viacerých analytikov sú už neudržateľné.
Či nakoniec eurozóna dotlačí Lisabon k požiadaniu o pomoc od EÚ a MMF, bude podľa prvého zo zdrojov závisieť od vývoja výnosov dlhopisov, pozície Sócratesa a od toho, aký tlak vyvinú Nemecko a Francúzsko.
