Vláda stále utráca viac, ako si môže dovoliť

Pridajte názor  Zdroj:

18. 6. 2001 - Peter Višváder Bratislava ‚‚Problém daňového zaťaženia nie je vo výške sadzby, ale v pocite každého z nás, že za odvedené peniaze nedostávame adekvátnu protihodnotu," vysvetlil motív upozorňovania na Deň daňovej slobody a kritiky celkového finančného zaťaženia v SR tajomník Združenia daňových poplatníkov Slovenska Martin Chren.

Synonymom vysokých daní sa na Slovensku stala Brigita Schmögnerová. Jej problém je však iný: Nedokáže držať na uzde štátnych úradníkov.

Snímka Ján Kuchta

Peter Višváder Bratislava

‚‚Problém daňového zaťaženia nie je vo výške sadzby, ale v pocite každého z nás, že za odvedené peniaze nedostávame adekvátnu protihodnotu," vysvetlil motív upozorňovania na Deň daňovej slobody a kritiky celkového finančného zaťaženia v SR tajomník Združenia daňových poplatníkov Slovenska Martin Chren. Za pravdu mu dáva pohľad do nemocníc, lekární, škôl, ale aj na z korupcie podozrievané súdy...

DANE NIE SÚ VYSOKÉ

‚‚Daňové zaťaženie u nás nie je vysoké, v sadzbách napríklad u právnických osôb sme sa dostali na druhú najnižšiu priečku v Európe, už len Fínsko a Švédsko majú 28-percentnú daň. No naši ľudia vedia o daniach veľmi málo," povedala nám ministerka financií Brigita Schmögnerová. Exminister financií Sergej Kozlík dopĺňa: ‚‚Vysoké finančné zaťaženie nie je odrazom vysokých daní, ale odvodov poistného."

Prečo teda musí štát vyberať od občanov z každej zarobenej koruny až 52 halierov? Prečo, kým minulý rok bol objem verejných výdavkov (to sú také, ktoré prerozdeľuje vláda) 44 % hrubého domáceho produktu (HDP) tento rok sa zvýši až na 49 %?

ŽIJEME NA ÚVER

‚‚Problém je v tom, že štát míňa stále viac. Náklady na verejné služby (zdravotníctvo, školstvo, štátnu správa a podobne) sú u nás trikrát vyššie ako v krajinách západnej Európy. Napríklad, na čo sme budovali colnice, z ktorých sa onedlho po vstupe SR do EÚ stanú nanajvýš tak hraničné reštaurácie?‘‘ vysvetľuje Martin Chren. Situáciu porovnáva s rodinou, ktorá má mesačný príjem 10-tisíc Sk, ale míňa 12-tisíc Sk. ‚‚Krátkoddobo sa to dá, pretože predá chladničku, televízor, ale dlhodobo je tento stav neudržateľný. Privatizácia sa raz skončí a požičiavať si takisto donekonečna nemôžeme.‘‘ Ak nič neurobíme, s takýto trendom, zapríčineným neefektívnou štátnou správou, možno očakávať buď finančnú krízu štátu, alebo ďalšie zadlžovanie. To vyvoláva tlak na rast daňového zaťaženia. Preto bude mať vláda tendenciu vyberať od občanov na daniach viac peňazí.

ZAŤAŽENIE PORASTIE

‚‚A to sa už deje,‘‘ hovorí M. Chren. ‚‚Vládou schválená reforma daňovej sústavy zvýši daňové zaťaženie. Je iba presúvaním zaťaženia medzi priamymi (napríklad dane z príjmu) a nepriamymi (DPH a spotrebné dane) daňami. Pritom zníženie priamych daní je oveľa vyššie ako je rast nepriamych.‘‘

Ministerstvo financií SR (MF) navrhuje znovuzavedenie dane z dedičstva pre priamych dedičov v tvrdšej podobe ako bola donedávna (doteraz sa mohli odpočítať dlhy, MF to nenavrhuje). Do vlády je daný aj návrh na zvýšenie dane z nehnuteľností o 50 až 150 % a zdaňovanie podľa počtu podlaží budovy, nie podľa zastavanej plochy. Pritom až na malé úľavy v odpočitateľných položkách pri priamych daniach zníženie v roku 2002 očakávať nemožno. ‚‚V znížení priameho zdanenia sme na hranici možností,‘‘ pripúšťa ministerka financií B. Schmögnerová.

ZOBERME IM PENIAZE

A ako riešiť problém neustáleho tlaku štátu na rast výberu daní a odvodoch od občanov? Štátni úrad...

Celý článok si môžete prečítať tu.