Rezort dopravy zriadi na stránke dotazník o cestovnom ruchu
Pridajte názor17. 1. 2011 - Ministerstvo taktiež pripravuje nový zákon o cestovnom ruchu, na príprave ktorého spolupracuje so spektrom všetkých subjektov zúčastnených v cestovnom ruchu, najmä s VÚC, so Združením miest a obcí Slovenska, Zväzom hotelov a reštaurácií a inými združeniami, turistickými informačnými kanceláriami, existujúcimi klastrami a ďalšími poskytovateľmi služieb.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja začalo s prípravami nového zákona o cestovnom ruchu, keďže účinnosť v minulosti schváleného zákona rezort prostredníctvom novely z decembra 2010 odložil na 1. december tohto roku. Cieľom ministerstva je podľa jeho hovorcu Martina Krajčoviča predovšetkým zefektívniť podporu cestovného ruchu. Pri prípravách nového zákona ministerstvo podľa Krajčoviča spolupracuje so spektrom všetkých subjektov zúčastnených v cestovnom ruchu, najmä s VÚC, so Združením miest a obcí Slovenska, Zväzom hotelov a reštaurácií a inými združeniami, turistickými informačnými kanceláriami, existujúcimi klastrami a ďalšími poskytovateľmi služieb. Ako pre agentúru SITA uviedol Krajčovič, rezort dopravy chce v rámci príprav osloviť aj verejnosť, preto vypracoval dotazník k problémovým okruhom, ku ktorým sa od pondelka budú môcť vyjadriť ľudia na webovej stránke ministerstva.
Na prípravách nového zákona sa podieľala aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Podľa jej generálneho riaditeľa Petra Belinského zákon vytvára v prvom rade podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov z verejného a súkromného sektora. SACR sa s ministerstvom zhoduje na tom, že cieľom nového zákona by mal byť komplexný produkt cestovného ruchu, ktorý bude konkurencieschopný v európskom prostredí. Belinský však očakáva, že zákon posilní prepojenie SACR s organizáciami na lokálnej a regionálnej úrovni tak, aby mala agentúra možnosť ovplyvňovať do istej miery to, čo sa na tejto úrovni deje. "Na druhej strane aj silné združenia by mali mať možnosť ovplyvňovať spôsob propagácie Slovenska doma a v zahraničí," uviedol Belinský.
Generálny riaditeľ SACR taktiež vyjadril podporu vzniku združení cestovného ruchu. Podľa Belinského by mal zákon okrem rámcových podmienok pre ich vytváranie ponúknuť aj motivačné a podporné nástroje na ich rozvoj. "Dnes platný zákon definuje formu štátnej dotácie pre vzniknuté združenia, ale táto by mala byť v novele jednoznačnejšie definovaná merateľnými kritériami, ktoré všetkých zrovnoprávnia, vylúčia subjektivitu pri prideľovaní dotácií a budú zároveň odzrkadlením úspešnosti, respektíve veľkosti destinácie," vyjadril sa Belinský. Podľa neho by pri motivovaní podnikateľov namiesto zložitých riešení prostredníctvom selektívneho znižovania daní pre jednu skupinu podnikateľských subjektov úplne stačilo, keby sa ich finančné vklady do združení cestovného ruchu uznali ako nákladová položka. "Už len týmto opatrením by sme zvýšili prílev financií do rozvoja cestovného ruchu, ktorý je dnes výrazne podkapitalizovaným odvetvím," povedal Belinský. Štát by sa podľa neho nemal obávať takéhoto relatívne otvoreného mechanizmu, ktorý by síce systémovo preddefinoval rastúce výdavky na takúto formu podpory, ale len za predpokladu rastúceho výkonu ekonomiky v cestovnom ruchu.
Podľa generálneho sekretára Zväzu hotelov a reštaurácií (ZHR) Pavla Kašubu v rámci nového zákona je potrebné doriešiť otázky financovania cestovného ruchu, nakoľko súčasná podoba obsiahnutá v zákone je nevyhovujúca a nebude schopná zabezpečiť jeho budúce potreby. "Vyriešiť treba taktiež štruktúru a zakomponovanie do zákona najzákladnejších zložiek cestovného ruchu v mieste jeho koncentrácie, a to sú miestne združenia cestovného ruchu," vyjadril sa Kašuba. Ako vzor odporúča rakúsky model, kde všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom profitujú z cestovného ruchu, čiže aj výrobcovia nábytku alebo lekári, prispievajú určeným promile do združenia a sú jeho členom.
So stanoviskom ZHR súhlasí aj prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak, podľa ktorého by nový zákon nemal podporovať len obce a mestá, ale aj ostatné segmenty cestovného ruchu. Snahu ministerstva vylepšiť jestvujúci zákon vníma pozitívne, problémy však vidí aj v iných oblastiach. "Zákon by mal riešiť napríklad aj infraštruktúru, vzhľadom na chaos na bratislavskom letisku, problémom s malými letiskami a neexistenciou jednej cesty do Tatier," povedal Konštiak. Podľa neho si treba uvedomiť prínos cestovného ruchu pre ekonomiku krajiny a robiť reklamu cielene tam, kde je potenciál.