Nemecko vraj pripravuje reštrukturalizáciu gréckeho dlhu

Atény 19. januára (TASR) - Nemecká vláda vraj uvažuje o pláne, ktorý pomohol Grécku reštrukturalizovať svoj dlh. Túto správu dnes priniesol nemecký týždenník Die Zeit s odvolaním sa na nemenovaný vládny zdroj. Výnosy gréckych dlhopisov rovnako ako riziková prirážka na ne v reakcii na správu vzrástli.

Atény by vraj v rámci reštrukturalizácie dlhu mohli použiť peniaze z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), takzvaného eurovalu na spätný výkup svojich dlhopisov.

Trh na správu okamžite zareagoval. Výnos 10-ročných gréckych štátnych dlhopisov vyskočil o 35 bázických bodov na 11,63 % a riziková prirážka na grécke bondy voči referenčným nemeckým dlhopisom vzrástla o 31 bázických bodov na 8,64 percentuálneho bodu.

Tajomník gréckeho ministra financií uviedol, že neprebiehajú žiadne rokovania o reštrukturalizácii dlhu. V utorok (18.1.) poprel, že Grécko požaduje predĺženie splatnosti dlhu. V tento deň sa špekulovalo o tom, že Atény rokujú o predĺžení splatnosti svojich dlhov. Vicepremiér Theodor Pangalos totiž pre televíznu stanicu Skai TV povedal, že Grécku by predĺženie splatnosti pomohlo prekonať krízu.

Die Zeit s odvolaním sa na nemenovaný zdroj uviedol, že Nemecko chce umožniť Grécku, aby mohlo využiť prostriedky z eurovalu na nákup svojich dlhopisov. Výmenou za úvery z EFSF by sa Atény museli zaviazať k realizácii konsolidačných politík.

Nemecký týždenník použil v súvislosti s gréckym dlhom výraz Umschuldung, ktorý môže znamenať reštrukturalizáciu alebo zmenu doby splatnosti dlhu. Die Zeit neuviedol detaily prípadného výkupu dlhu prostriedkami z eurovalu. Podľa zdroja však Nemecko "už v zásade nie je proti zvýšeniu úverovej kapacity EFSF" v rámci širšieho balíka opatrení na stabilizáciu eura. Berlín chce, aby lídri únie schválili takýto balík na svojom summite, ktorý sa bude konať 24. a 25. marca.

To je v súlade s vyhláseniami ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý minulý týždeň uviedol, že eurozóna potrebuje "komplexný balík" na riešenie dlhovej krízy.

Nemecký týždenník Der Spiegel počas víkendu zverejnil obsah interného dokumentu Európskej komisie(EK). Komisia sa vraj obáva vyostrenia dlhovej krízy eurozóny, a preto pripravila na jej riešenie komplexnú stratégiu. Jej jadrom sú rozsiahle zmeny týkajúce sa eurovalu, ktorý by mal mať nové úlohy a vyššiu úverovú kapacitu. V dokumente sa uvádza, že fond by mal mať k dispozícii na úvery a ďalšie operácie prinajmenšom 440 miliárd eur.

Komisia okrem toho chce, aby fond mohol nakupovať dlhopisy krajín, ktoré sa ocitnú vo finančných problémoch, čo zatiaľ robí Európska centrálna banka (ECB). To zníži výnosy týchto dlhopisov a umožní krajinám v kríze požičiavať si na trhu lacnejšie.

V dokumente EK sa tiež hovorí o tom, že euroval by mohol poskytovať krajinám eurozóny peniaze na výkup ich dlhopisov. To znamená, že EFSF by poskytol krajine v problémoch úver, ktorý by použila na to, aby z trhu stiahla vlastné dlhopisy s vyššími úrokmi a nepriaznivou lehotou splatnosti.

Úroky pri úvere od EFSF sú nižšie, než aké musia problémové krajiny platiť, keď si požičiavajú na trhu. Podľa predstáv EK by sa úročenie pôžičiek z eurovalu malo ešte znížiť. Prostriedky z fondu by sa okrem toho mohli v budúcnosti použiť aj na pomoc bankám.

Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.