28.júna bude Deň daňovej slobody

Podľa rôznych štatíistík sa vo verejnom sektore v uplynulom roku prerozdelilo približne 45 percent hrubého domáceho produktu. Vo výške tohto podielu vytváral súkromný sektor hodnoty pre štátny rozpočet, zdravotné poisťovne, Sociálnu poisťovňu, pre obce, mestá, štátne fondy a Národný úrad práce. Deň, keď začínajú občania vytvárať hodnoty sami pre seba, sa nazýva Deň daňovej slobody.

Pochopiteľne, najzaujímavejšie a najobjektívnejšie je porovnanie Dňa daňovej slobody na Slovensku a inde v zahraničí. Vo väčšine vyspelých krajín, ktoré sú členmi medzinárodnej organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pripadá tento deň na koniec mája alebo na začiatok júna.

Pozrime sa späť napríklad na roky 1999 a 1998. Vtedy pripadol Deň daňovej slobody na 14.júna a na 11.júna. Je zrejmé, že vláda Slovenskej republiky síce pristúpila s platnosťou od 1.januára 2000 k zníženiu sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 percent a k úprave daňových pásiem dane z príjmov fyzických osôb, na druhej strane však v súvislosti s výdavkami verejného sektora nepodnikla žiadnu zmenu, ktorá by viedla k postupnému znižovaniu odvodového zaťaženia u bežného občana.

Podľa informácií získaných z web-stránky Združenia daňových poplatníkov Slovenska približne 35 percent hrubého domáceho produktu predstavujú daňové príjmy štátu, ktoré platí súkromný sektor. Zvyšok sa získava z nedaňových zdrojov, predovšetkým z grantov a najmä zo zadlžovania a z rezerv zaplatených daňovníkmi v minulosti.

Vzťah medzi zdrojmi verejného sektora a ich použitím je čoraz napätejší a je zrejmé, že verejná správa sa čoraz viac zadlžuje. Je celkom možné, že jej riadenie bude chaotickejšie ako doposiaľ, čo môže vyústiť do zavedenia nových druhov daní. Toto všetko sa deje aj napriek vykazovanej skutočnosti, že celkové daňové a príspevkové zaťaženie od roku 1995 kleslo z pôvodných 44 percent na už spomínaných 35 percent HDP.

Jednou z iniciatív Združenia daňových poplatníkov Slovenska je zavedenie pohyblivého štátneho sviatku Dňa daňovej slobody. Tento deň sa určí tak, že počet dní v príslušnom kalendárnom roku sa vynásobí číslom vyjadrujúcim daňovú kvótu. Výsledok potom určuje poradové číslo dňa v príslušnom kalendárnom roku, ktorý bude klasifikovaný ako Deň daňovej slobody.

Spomínaný termín „daňová kvóta“ sa vypočíta tak, že sa spočítajú daňové príjmy štátneho rozpočtu a výnosy daní, ktoré nie sú príjmom štátneho rozpočtu a výsledok sa vydelí predpokladaným hrubým domácim produktom.

Zavedením tohto štátneho sviatku sa sleduje vytvorenie mechanizmu, ktorý umožní občanom efektívne kontrolovať výdavky štátu. Ak by napríklad bolo daňové zaťaženie 10%, pripadol by Deň daňovej slobody na 37. deň v kalendárnom roku. Prakticky to znamená, že čím skôr bude v rámci jedného kalendárneho roka tento štátny sviatok, tým nižšie bude predpokladané daňové zaťaženie.

Obdobne, ako Deň daňovej slobody možno vypočítať aj Hodinu daňovej slobody. Ak priemerný pracovný deň začína o 8.00 a končí o 16.00, pracoval priemerný zamestnanec na Slovensku pre štát v roku 2000 do 11.35. V Južnej Kórei sa k zarábaniu na seba dostal už o 10.05, vo Švédsku až po 13.00.

Pozrite si stránku www.zdps.sk, z ktorej sú čerpané mnohé z týchto informácií. Okrem iného tam nájdete spracovanú komplexnú analýzu daňového zaťaženia Slovenskej republiky za predchádzajúci rok.