V zahraničnom obchode zostáva Slovensko pre Česko pratnerom číslo dva

Pridajte názor  Zdroj: TASR

9. 4. 2003 - Výmena medzi Českou republikou a Slovenskom má všetky znaky zahraničného obchodu, hoci v dvojstranných vzťahoch pretrvávajú určité nadštandardné, špecifické rysy

Praha 9. apríla (TASR) - Výmena medzi Českou republikou a Slovenskom má všetky znaky zahraničného obchodu, hoci v dvojstranných vzťahoch pretrvávajú určité nadštandardné, špecifické rysy. Možnosť ich zúročenia tiež po vstupe obidvoch krajín do európskej únie bola jedným z námetov odbornej konferencie o česko-slovenských obchodných a ekonomických vzťahoch, ktoré v utorok v Prahe zorganizovalo Ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO) ČR. Okrem pozvaných odborníkov sa jej zúčastnili zástupcovia siedmich desiatok českých firiem, napísal dnes český denník Hospodářske noviny.

"Istá exkluzivita vzťahov so Slovenskom pretrváva, máme veľa obojstranných výhod a mohli by sme ich využiť aj v rámci európskej únie, bez toho aby sme akokoľvek prekročili limity dané ich legislatívou," predpokladá generálny riaditeľ Stáleho sekretariátu Rady colnej únie ČR a SR profesor Jaromír Císař. "Teraz sa postupne stávame súčasťou colnej únie vyššieho radu. Nie je to nič proti Európskej únii, keď dve krajiny spolupracujú intenzívnejšie ako iné," dodal s poukazom na príklad štátov Beneluxu.

Z hľadiska objemu výmeny zostáva Slovensko pre ČR dlhodobo partnerom číslo dva po Nemecku. Minuloročný obrat sa tesne priblížil 1666 miliardám Kč s aktívami 27 miliárd Kč na českej strane bilancie.

Od rozdelenia spoločného štátu, teda už viac ako 10 rokov funguje medzi ČR a SR už spomínaná colná únia, ktorej prvotným cieľom bolo zachovať tovarových tokov s ohľadom na vnútropodnikové väzby medzi českými a slovenskými subjektmi. Tento cieľ sa podarilo naplniť. "Aj keď s postupom času úzke väzby predsa len oslabovali, česko-slovenský obchod je objemovo stále veľmi významný," zdôraznil Pavel Kabát, ktorý na MPO ČR vedie odbor krajín CEFTA.

Na dokreslenie tohto významu sa dá uviesť porovnanie: Keď sa minulom roku výmena ČR s Poľskom rovnala v prepočte 90 USD na obyvateľa, s Rakúskom 350 USD, so Slovenskom to bolo viac ako 1 000 USD na hlavu. V agrárnom obchode, ktorý tvorí asi 8 až 10 % výmeny, je Slovensko pre ČR najdôležitejším partnerom. Priemyselná výmena je už niekoľko rokov v rámci celého zoskupenia CEFTA v podstate liberalizovaná. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sa vo vzájomnej agrárnej výmene zavádzali rôzne ochranné opatrenia, po dohode ekonomických ministrov ČR a SR z konca minulého roka boli odbúrané všetky dvojstranné bariéry, s výnimkou kvót na dodávky cukru.

Štruktúra slovenského hospodárstva sa od rozdelenia federácie nijako výrazne nezmenila, iba niektoré výroby zanikli alebo utlmili. Hlavným problémom je v súčasnosti vysoká, takmer pätinová nezamestnanosť, ktorá má v niektorých regiónoch už zjavne dlhodobý charakter, pokračuje denník.

Aj preto je potešiteľné, že v poslednom čase nápadne stúpa príťažlivosť Slovenska pre zahraničných investorov, o čom svedčí nedávne rozhodnutie PSA Peugeot Citro‰n vybudovať nový závod v Trnave. Rozvoj automobilového priemyslu je pre Bratislavu prioritou. "Ešte v tejto dekáde by mala produkcia dosiahnuť milión vozidiel ročne, čo by bolo najviac na obyvateľa v strednej Európe," zdôraznil obchodný radca ČR v Bratislave František Mach.

Medzi ďalšími preferovanými odbormi menoval informačné technológie, farmaceutický priemysel, rozvoj infraštruktúry, stavebníctva, cestovný ruch a kúpeľníctvo. Odborníci radia, že investovať sa v tejto krajine oplatí predovšetkým do nehnuteľností. České podniky sa však u susedov zapájajú do rôznych najrôznejších odborov - od strojárstva a petrochémiu, cez potravinárstvo a pivovarníctvo až po široko poňatú sféru služieb.

Najvýznamnejším trhom je Slovensko napríklad pre Léčiva, a.s., Praha. "V istom zmysle ho ani za zahraničie nepovažujeme," pripúšťa riaditeľ Petr Polievka. Koncom januára firma uzatvorila zmluvu so Slovakofarmou, kam by mala vstúpiť ako majoritný vlastník. Dokumentáciu teraz posudzujú protimonopolné úrady. Čo by to malo priniesť? "V obidvoch krajinách by sa vďaka majetkovému prepojeniu mala udržať výroba s vysokým podielom pridanej hodnoty. Chceme tiež predísť cenovému šoku po vstupe do Európskej únie," vysvetľuje P.Polievka. Hamé Babice má v SR 100-% dcérsku firmu, ktorá sa vlani stala na tomto trhu lídrom v predaji konzervárenských výrobkov. Od roku 1999 tam priamo pôsobí tiež Karosa Bratislava, ktorá teraz skúma možnosti zapojenia v lučeneckej priemyselnej zóne.