OPRAVA - FINANCIE: EFSF by mal podľa...

Opravte si, prosím, meno v titulku a v prvom odseku správy, ktorú ekonomická redakcia agentúry SITA vydala v stredu 2. februára o 10:05 pod názvom FINANCIE: EFSF by mal podľa ministra Katseliho kupovať grécke dlhopisy. Funkcia a meno správne znie ministerka Louka Katseliová.

Agentúra SITA sa za chybu ospravedlňuje a pre úplnosť pripája opravené znenie správy.

ATÉNY 2. februára (SITA, Reuters) - Záchranný fond eurozóny (EFSF) by mohol kupovať grécke dlhopisy, čo by krajine pomohlo dostať sa z dlhovej krízy. Vyhlásila to v utorok grécka ministerka práce Louka Katseliová. "EFSF by mohol na sekundárnom trhu na dobrovoľnej báze kúpiť grécke dlhopisy a nahradiť ich dlhopismi s najvyšším ratingom AAA a nižším kupónom," povedala Katseliová bez ďalších podrobností agentúre Reuters.

O reforme Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) budú diskutovať lídri EÚ na marcovom summite. Medzi navrhovanými opatreniami sa spomína zvýšenie efektívnej úverovej kapacity fondu, ktorá je v súčasnosti ohraničená na 250 mld. eur, ako aj rozšírenie jeho právomocí vrátane možnosti priamo kupovať dlhopisy.

Verejný dlh Grécka predstavuje 145 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny a podľa odhadov EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) sa v roku 2013 vyšplhá na 158 % HDP, čo je úroveň, ktorú veľká časť finančných trhov hodnotí ako neudržateľnú. Grécko sa minulý rok dostalo na pokraj štátneho bankrotu, keď krajina nedokázala financovať svoj dlh prostredníctvom trhov. Atény čerpajú pomoc z úverového programu objeme 110 mld. eur, ktorý schválil Grécku ako prvej krajine v eurozóne Medzinárodný menový fond a EÚ.

V reakcii na grécku dlhovú krízu vznikol EFSF ako súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. O pôžičku z EFSF v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko.