Dane nemôžu byť nástrojom populizmu

S ministerkou financií B. Schmögnerovou

V poslednom období s návrhmi strán, aj koaličných, na zníženie daní akoby sa roztrhlo vrece. Je daňové zaťaženie na Slovensku naozaj vysoké?

- Nie. Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku predstavuje 33,1 % a je nižšie, ako je priemer v štátoch OECD. Okrem Fínska a Švédska majú všetky ostatné krajiny EÚ vyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb ako Slováci. Nie je pravda ani to, že za ostatné obdobie vzrástlo daňové zaťaženie.

Dostala sa vláda v sľúbenom znižovaní daňového zaťaženia za tri roky tam, kde sľubovala?

- V znížení sadzby dani z príjmov sme na hranici možností. Veď súčasne s ním sa zvýšili spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. To zaťažuje slabšie sociálne skupiny. Preto priestor pre ďalší pohyb je už vyčerpaný.

Vo vláde schválenou daňovou reformou presahujete časový mandát kabinetu M. Dzurindu. Neobávate sa, že vaši prípadní nástupcovia budú mať na veci iný názor?

- Každá vláda, ktorá bude pokračovať v príprave SR na vstup do EÚ a racionálne riadiť túto spoločnosť, by mala pokračovať v tejto daňovej reforme.

Prečo tak tvrdo trváte na znovuzavedení dane z dedičstva pre priamych príbuzných?

- Lebo má najväčšie prerozdeľovacie účinky .

Stojí tých 50 mil. Sk, ktoré ročne rozpočtu prinesie, za politické šarvátky?

- Je to viac ako 50 miliónov a v budúcnosti to bude ešte viac. Na Slovensku sú príjmy z majetkových daní v priemere desaťnásobne nižšie ako v štátoch OECD. Ak chceme v budúcnosti znižovať priame daňové zaťaženie, jednoducho sa to musí niečím kompenzovať. A kompenzovať to ďalším nárastom spotrebných daní nie je možné, pretože na to by doplatili najslabšie sociálne skupiny obyvateľstva.

Vašim prispením sa prerokovanie návrhov na zníženie daní v NR SR odsunulo na jeseň. Neobávate sa toho, že neskôr budete mať ťažšiu pozíciu pri ich eliminácii?

- Bola by som najradšej, keby sa vládna koalícia dohodla, že sa tieto zákony neposunú do druhého čítania. Žiaľ, takúto dohodu sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Je neprípustné, aby poslanci navrhovali zmeny v daňových zákonoch. Ide o tak zložitú a vážnu problematiku, že by svoje iniciatívy mali konzultovať s vládou.

Oni však tvrdia, že s nimi odmietate na tému znižovania daní komunikovať.

- Nie je to celkom tak.

Bude mať koalícia na jeseň dosť síl, aby odmietla tieto návrhy, z ktorých niektoré predkladajú jej materské strany?

- Pevne verím, že áno. Ak nie, rozpadne sa.

A čo vaša demisia? Trváte na nej v prípade schválenia týchto návrhov?

-Samozrejme, je to principiálna otázka.

S tajomníkom Združenia daňových poplatníkov Slovenska Martinom Chrenom

M. Chren Snímky Dušan Knap

V čom je aktuálny problém daňového zaťaženia na Slovensku, keď sadzby daní, ako pripúšťate, nemáme oproti ostatným krajinám vysoké?

- Štát míňa stále viac peňazí, ako vyberie od občanov. Roztvárajú sa tak nožnice medzi príjmami a výdavkami a tým sa do budúcnoti vytvára tlak na zvýšenie daní.

Prečo? - Lebo v takejto situácii sú možné len dve cesty ďalšieho vývoja ekonomiky: buď upadne do finančnej krízy, alebo zvýši daňové príjmy, aby vyrovnala deficit.

Ako takémuto neželanému vývoju môžeme predísť?

- Ráznou reformou verejných výdavkov. Treba sa pozrieť, kde sú neefektívne a prehodnotiť úlohu štátu.

Robí to vláda? - Nerobí, hoci si to kládla za cieľ v programovom vyhlásení a všetky politické strany to mali vo volebných programoch. Jednoduchšie je vymýšľať nové...

Celý článok si môžete prečítať tu.