Vláda míňa naše peniaze na svoju reformnú neschopnosť

Peter Višváder Bratislava

Znížime daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov - to je citát z predvolebných sľubov Slovenskej demokratickej koalície, SDĽ, SMK a z programového vyhlásenia vlády M. Dzurindu. Takmer tri roky ich vládnutia však ukázali, že ľudia sa tešili zbytočne. ,,Štát si však od občanov berie a rozdeľuje čoraz viac peňazí. V roku 1999 bola táto suma (konsolidované verejné výdavky) v pomere k hrubému domácemu produktu 42,1 %, vlani už 44,2 % a tento rok dosiahne 49,4 %,‘‘ uviedol pri prezentácii Dňa daňovej slobody Pavol Suďa zo Združenia daňových poplatníkov. Rast týchto výdavkov spôsobil, že Deň daňovej slobody pripadne v SR na 28. júna. Dovtedy od 1. januára pracujeme na štát a od tohto momentu až do konca roku pre svoju vlastnú spotrebu.

REFORMA VEREJNÝCH VÝDAVKOV STAGNUJE

Eliminujeme neefektívne verejné výdavky (zdravotné, sociálne, úrady práce, štátne fondy). Prikročíme k decentralizácii štátnych financií - toľko opäť sľuby. A realita? ,,Chod štátu je drahý, dôkazom čoho je uhrádzanie bežných prevádzkových nákladov neopakovateľnými príjmami z privatizácie,‘‘ vysvetľuje riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka Ivan Švejna. O decentralizácii len jeden údaj za všetky: v roku 1998 pripadlo na komunálne dane, teda tie, ktoré sa prerozdeľujú na najnižších stupňoch riadenia štátu - samospráve - 7,4 % celkových daňových príjmov, v roku 1999 to bolo 7,2 % a vlani 7,3 %. ,,Vláda nechce prepus- tiť samosprávam vyššiu časť daňových príjmov, pretože sama potrebuje stále viac peňazí. Namiesto toho navrhuje zvýšiť daň z nehnuteľností, kde by sa nezdaňovalo podľa

zastavanej plochy a sadzba dane by mohla vzrásť až o 150 %,‘‘ dodáva I. Švejna.

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

Vláda bude pokračovať v transformácii sociálneho zabezpečenia. Zvýši efektívnosť zdravotného poistenia. Dôchodkový systém hrozí zrútením, hovorili strany pred voľbami a nová vláda po voľbách roku 1998. Zmeniť však doteraz dokázali len veľmi málo. Vysoká cena práce sa stala hlavnou prekážkou zamestnávania kvôli sadzbám odvodov. Ich podiel na mzdových nákladoch firmy predstavuje 36,8 %. ,,Namiesto zníženia tejto úrovne vláda zavádza ďalšie nesystémové kroky,‘‘ hovorí P. Suďa. ,,Ide o zrušenie inštitútu práce na dohodu či zavedenie tzv. pracovnej polície.‘‘ Pri zmene dôchodkového systému vláda doteraz neurobila ani jeden krok, aby sa dnešný priebežný systém zmenil na systém tzv. osobných účtov (spočíva v tom, že každý si odvodmi šetrí na svoj...

Celý článok si môžete prečítať tu.