Podľa L. Gyurovszkeho sa pripravenosť SR čerpať štrukturálne fondy EÚ zlepší
Pridajte názor10. 4. 2003 - Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky predpokladá, že pripravenosť Slovenska na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ sa bude s blížiacim sa termínom vstupu SR do Európskej únie (EÚ) zlepšovať, aj keď je evidentné, že Slovensko musí v tejto oblasti pridať
Košice 10.apríla (TASR) - Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky predpokladá, že pripravenosť Slovenska na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ sa bude s blížiacim sa termínom vstupu SR do Európskej únie (EÚ) zlepšovať, aj keď je evidentné, že Slovensko musí v tejto oblasti pridať. V rokoch 2004 - 2006 bude pre SR vyčlenených 1,5 miliardy eúr. Minister to uviedol na 110. stretnutí Medzinárodného klubu, ktoré sa dnes konalo v Košiciach.
L. Gyurovszky ďalej konštatoval, že štyri štrukturálne fondy a kohézny fond sú nástrojom európskej regionálnej politiky. Kohézny fond sa od štrukturálnych líši najmä tým, že podporuje projekty väčšieho rozsahu a významu.
Krajina, ktorá chce čerpať zdroje zo štrukturálnych fondov, musí byť členom EÚ. Ďalšou podmienku je existencia Národného rozvojového plánu, ktorý by mal definovať hlavné problémy krajiny a nástroje na ich odstránenie. Národný rozvojový program SR obsahuje štyri operačné programy. Jeho prioritou je podľa L. Gyurovszkeho dosiahnuť stav, aby v roku 2006 priemer HDP na jedného obyvateľa SR predstavoval 50 % priemeru v EÚ, pričom v súčasnosti je to 47 %. Od toho sa odvíjajú ďalšie štyri priority SR, ktorými sú zvýšenie konkurencieschopnosti, zvýšenie úrovne poľnohospodárstva a rozvoj vidieka, rozvoj ľudských zdrojov, vrátane zníženia nezamestnanosti, a vytvorenie základnej infraštruktúry.
Ďalšími podmienkami čerpania sú vhodná legislatíva a štruktúry na čerpanie fondov. Štruktúry sú už v podstate vytvorené a mali by byť funkčné do konca polroka tohto roka. Poslednou podmienkou sú administratívne kapacity.
L. Gyurovszky zdôraznil, že prostriedky zo štrukturálnych fondov v žiadnom prípade nemôžu nahradiť verejné výdavky krajiny, ktorá ich využíva, ani jej vnútornú snahu o zlepšenie. V laickej verejnosti podľa neho stále pretrváva mylný názor, že ide o určitú formu dotácií.
Možnými konečnými prijímateľmi zdrojov zo štrukturálnych fondov sú obce, VÚC, neziskové organizácie, rôzne združenia podnikateľov, čiastočne aj súkromný sektor. Pri spracovaní projektov sa žiadatelia môžu obrátiť na 23 regionálnych rozvojových agentúr.
Pripomenul, že prijímateľ pomoci sa musí podieľať na financovaní projektu. Predpokladá, že v súčasnosti sa bude spolufinancovanie vo veľkej miere zabezpečovať prostredníctvom štátneho rozpočtu, prípadne rozpočtov miest a obcí. Očakáva, že v budúcnosti prijímatelia pomoci z EÚ budú spolufinancovať svoje projekty buď z vlastných zdrojov, alebo prostredníctvom bankových úverov, na čo sa už banky pripravujú. Pri žiadaní pomoci zo štrukturálnych fondov možno podľa neho stavať aj na projektoch, ktoré nezískali pomoc z predvstupových fondov.
