Dlhová kríza dala o sebe znovu vedieť

Končiaci sa týždeň na finančných trhoch sa niesol predovšetkým v znamení negatívnych správ, obchodníci tak sťahovali kapitál z rizikových aktív, akými sú akcie a komodity a parkovali ich do bezpečných prístavov.

Na scénu sa postupne začína vracať dlhová kríza, okolo ktorej bolo od úspešnej januárovej portugalskej a španielskej emisie nových dlhopisov ticho. Z ratingových agentúr bola aktívna predovšetkým Moody's. Tá najprv v pondelok znížila Grécku rating na dlhodobé záväzky z Ba2 o tri stupne na B1, ktorý zdieľa s krajinami ako Bielorusko, Mongolsko, či Bolívia. Moody's to zdôvodnila predovšetkým slabým výberom daní, Grécko sa pri žiadosti o zahraničnú pomoc zaviazalo v roku 2010 zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o 13,7 %, tento cieľ však nenaplnilo ani spolovice.

Vo štvrtok Moody's ovplyvnila dianie na trhoch ešte raz, keď znížila rating Španielsku z Aa1 na Aa2, zdôvodnila to predovšetkým nízkym odhadom nákladov na rekapitalizáciu bánk po obdobnej bubline aká spľasla v Írsku. Kým španielska centrálna banka odhaduje náklady na 15,5 mld., Moody's až na 40-50 mld. a ako nám ukazuje írsky prípad, môže to byť ešte viac. Nižší rating tak pre tieto krajiny bude znamenať ďalší tlak na dlhopisy, výnosy z desaťročných španielskych dlhopisov sa pohybujú na úrovni 5,5 %, tesne pod maximami z uplynulého novembra.

Stále drahšie si požičiava aj Portugalsko, ktoré sa pomaly ale isto približuje k zahraničnej pomoci. Počas tohto týždňa predala krajina dvojročný dlh v objeme 1 mld. dolárov za 5,99 % p.a., v septembri 2010 za rovnaký dlh pritom zaplatila 4,09 %. Ďalší problém pre periférne ekonomiky eurozóny predstavuje pripravované zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky v reakcii na rastúce inflačné tlaky. Prípadné vyššie referenčné úrokové sadzby tak zatlačia úroky týchto krajín na nový dlh ešte viac nahor. Úrokové sadzby by pritom v eurozóne mohli ísť podľa guvernéra nemeckej Bundesbank Webbera nahor dokonca až trikrát.

Hoci bol končiaci týždeň slabý na nové ekonomické ukazovatele, tých zopár, ktoré boli zverejnené, nepotešili. Februárová čínska obchodná bilancia skončila prekvapivo v najväčšom deficite za posledných 7 rokov a nečakane silno, až o 6 mld. dolárov sa rozšíril aj januárový deficit americkej obchodnej bilancie. Keďže čistý export vstupuje do kalkulácie HDP so záporným znamienkom, budú mať tieto nečakané ukazovatele negatívny dopad práve na tento ukazovateľ ekonomickej aktivity.

V piatok v ranných hodinách zaklincovalo sériu negatívnych správ ničivé zemetrasenie a následná Tsunami v Japonsku, ktoré averziu k riziku ešte viac prehĺbili. Táto averzia k riziku sa postarala o predajný tlak na akcie, paneurópsky akciový index EuroStoxx 50 stratil oproti minulému týždňu zo svojej hodnoty 1,94 % a širší americký index S&P 500 2,19 %. Na devízových trhoch averzia k riziku tradične priala bezpečnému doláru, ten voči euru oproti predošlému týždňu posilnil do piatku 15:30 o 1,40 % na úroveň 1,3789 EUR/USD.

Aj napriek miernemu ústupu sa stále vysoko drží cena ropy. Nepomohlo jej ani zvýšenie produkcie čierneho zlata zo strany Saudskej Arábie, Nigérie, Kuvajtu, či Spojených Arabských Emirátov, ktoré by malo vykryť výpadok produkcie z Líbye, kde v súčasnosti panuje občianska vojna. Nervozitu totiž živia obavy o rozšírenie násilností do krajín ďalších popredných producentov ropy, predovšetkým Saudskej Arábie. Demonštrácie v regióne pokračovali aj v tomto týždni, prvé výrazné boli zaznamenané už aj v spomínanej Saudskej Arábii, či v Kuvajte. V piatok o 15:30 sa cena severomorskej ropy pohybovala na úrovni 113,25 dolárov za barel.

Autor: Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers