Grécko dosiahlo zlepšenie podmienok pre svoj úver, írsky premiér stroskotal

Brusel 12. marca (TASR) - Lídri členských krajín eurozóny si na piatkovom (11.3.) summite posilnili Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSF), aby ten v prípade potreby mohli využiť krajiny menovej únie v ťažkostiach až do agregátnej výšky 440 miliárd eur a ustanovili aj 500-miliardovú sumu prostriedkov, ktorá bude k dispozícii v Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), platnom od roku 2014.

Obe rozhodnutia však ešte musia lídri dvadsaťsedmičky formálne schváliť na riadnom marcovom summite (24.-25. marec).

Na piatkovom mimoriadnom stretnutí sedemnástky, ktoré sa pretiahlo až do sobotňajšieho rána, padli aj ďalšie vážne rozhodnutia. Napríklad sa dosiahla dohoda na rešpektovaní Paktu pre euro, ktorý sa dostal v minulom mesiaci do povedomia ako Pakt konkurencieschopnosti. Dokument požaduje od štátov, aby sa snažili o udržateľnosť verejných financií, dôchodkových a sociálnych systémov. Najväčším problémom bolo plánované riešenie zjednotenia daňovej sadzby pre firmy. "Dohodli sme sa, že priame dane nebudú predmetom daňovej koordinácie. Na tom SR od začiatku trvala na tom, že toto je neakceptovateľné. Prijateľné je však to, že ten základ bude vo výmene pozitívnych skúseností, ale hlavne v odstraňovaní problémov a obchádzania daňových povinností. Naďalej platí konsolidácia verejných financií či 'dlhová brzda'," dodala Radičová.

Pozornosť sa sústredila aj na dvojicu krajín, ktoré si sľubovali pred summitom vyjednanie lepších podmienok pre splácanie pomoci, o ktorú požiadali v minulom roku štáty eurozóny. Grécko čerpá pôžičku vo výške 110 miliárd eur zo zdrojov eurozóny a Medzinárodného menového fondu, kým Írsko, ktoré reprezentoval po prvýkrát nový premiér Enda Kenny požiadalo na sklonku minulého roka o pôžičku vo výške 85 miliárd eur. Grécku sa podaril kľúčový krok v tom, že dosiahlo zníženie úrokovej sadzby z 5,8 % na 4,8 % a predĺženie doby splatnosti z 3 na 7,5 rokov. Naopak, nový írsky premiér Kenny si "vylámal" zuby na odpore zo strany čelných predstaviteľov únie prijať jeho scenár bez zvýšenia firemnej dane v krajine. Podľa predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya sa to udialo preto, lebo "Írsko nesplnilo podmienky". Podľa diplomatických zdrojov došlo k ostrej roztržke medzi francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a Kennym a "hustú" atmosféru na rokovaniach si všimla aj slovenská premiérka.

"Voči Írsku bola požiadavka na zvýšenie daňových sadzieb, čo írsky premiér odmietol, na čo bola reakcia, že v tom prípade nebude ani zmena splatnosti írskeho dlhu. Toto bolo vážne, vtedy sme museli prerušiť na dlhší čas aj rokovanie. Ja som si to vysvetlila tak, že írsky premiér je v kresle dva dni, na základe tohto vyhral voľby, takže si neviem veľmi predstaviť, že by zmenil to, čo hovoril pred voľbami," priblížila atmosféru rokovaní Radičová.

Upozornenie: TASR ponúka k správe zvukový záznam.