Nemecké hospodárske ústavy žiadajú od ECB spresnenie jej inflačného cieľa

Düsseldorf 16.apríla (TASR) - Šesť veľkých nemeckých hospodárskych ústavov vo svojej jarnej správe, uverejnenej v utorok, podporuje pokračovanie dvojpilierovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Súčasne však žiadajú, aby banka presnejšie definovala svoj inflačný cieľ.

Samotná ECB v súčasnosti prehodnocuje vlastnú peňažno-politickú stratégiu, ktorá spočíva v oceňovaní množstva peňazí v obehu M3 a v prognóze inflácie, ktorá sa vypracúva na základe mnohých indikátorov. Nemecké ústavy sa domnievajú, že ukazovateľ M3 musí v rozhodovaní ECB zohrávať dôležitú úlohu aj v budúcnosti, lebo zo strednodobého pohľadu sa zachová vzťah medzi množstvom peňazí v obehu a rastom inflácie. Niektorí ekonómovia však poznamenávajú, že ukazovateľ M3 vo vzťahu k poklesu hodnoty akcií zostáva už takmer dva roky vysoký napriek zníženiu tempa hospodárskeho rastu, a preto nemôže byť spoľahlivým indikátorom inflácie.

Ústavy s prihliadnutím na iné peňažno-politické piliere navrhujú inflačný cieľ definovať presnejšie. Teraz sa chápe tak, že ceny sú stabilné vtedy, ak ich ročná miera sa nezvýši v priemere o 2 %. Ústavy kritizujú, že tým, že ECB nechce stanoviť únosnú mieru spodnej hranice inflácie, nedá sa odhadnúť, o aké úrokové miery sa vlastne usiluje. Navrhujú cieľ 1,5 %, kým ústav IFO navrhuje cieľ 2,25 %. Inak by sa totiž v niektorých krajinách mohla dokonca objaviť deflácia.

Ekonomické ústavy sa vyslovili proti tomu, aby sa do riešenia problémov bankového sektora miešali politici. Tí majú preň vytvárať len rámcové podmienky. Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt.