Skúška dospelosti

Tibor Bucha

Minimálne rok meditujeme nad röntgenovou snímkou slovenských bánk, študujeme ich chorobopis a hľadáme účinnú terapiu. Bankári hovoria o reštrukturalizácii (ozdravení) bankového sektora. Žiaľ, hoci sme dali „na lieky“ 105 mld Sk, zhubný nádor sa môže rozšíriť na podnikovú sféru.

Konkrétne: Investičná a rozvojová banka (IRB) poskytla úver vo výške 5 mld Sk na výstavbu Atómovej elektrárne Mochovce (EMO). Dnes chce IRB kúpiť maďarská OTP Bank. Jednou z podmienok je - obrazne povedané - že na chodbách IRB nezostane ani atóm uránu. Slovenské elektrárne by tak mohli mať iného zmluvného partnera, na ktorého by sa z IRB presunuli „atómové záväzky“ a ktorý začne diktovať tvrdšie úverové podmienky a tlačiť Mochovce k múru. A to už nie je len otázka samotnej privatizácie banky, ale aj pozície NBS ako jedinej zvrchovanej inštitúcie, zabezpečujúcej bankový dohľad (aj) nad IRB. V kontexte s tým, čo sme uviedli, je jej úloha o to dôležitejšia, ak si uvedomíme, že pri predaji IRB môžeme naraziť na kľúčový problém energetickej sebestačnosti SR, na smerovanie ďalšieho osudu energetiky vo väzbe na EMO. Aj z tohto pohľadu je dobre, že slovenská strana ponuku OTP Bank vrátila na prepracovanie. Odborníci sa dokonca zhodujú, že zmluvu o predaji IRB treba dolaďovať dovtedy, kým nebude obsahovať doslovný zákaz presunu úveru na tretí subjekt. Môže sa stať, že ho nakoniec získa iná firma, ktorási do výšky takto získaných percent v EMO začne diktovať podmienky. Môže získať vážne slovo v diskusii o tom, či dostavať 3. a 4. blok Mochoviec, a nemožno vylúčiť, že v takto naaranžovanej hre sa...

Celý článok si môžete prečítať tu.