Ministri rokovali aj o rušení lôžok v nemocniciach

Slovenské nemocnice možno prídu o 10 až 15 % lôžok z celkového počtu 35 tisíc. Taký je predbežný zámer Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý načrtol v rámci optimalizačných opatrení pri riešení dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni. Materiál mala na programe v stredu vláda, pre pokračujúce rokovania so Sociálnou poisťovňou však rokovanie o tomto bode prerušila. "Dnes a zajtra napríklad sedíme s časťou nemocníc, s tými veľkými dlžníkmi a hľadáme možnosti reštrukturalizácie s tým, že sme sa dohodli, že tam budú aj zástupcovia Sociálnej poisťovne. Takže je to skutočne len vo vecnej rovine,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.

Presné počty a štruktúra redukovaných oddelení vyplynú z rokovaní medzi rezortom, krajmi, manažmentmi dotknutých zariadení a poisťovňami. Dôvodom redukcie je okrem iného nedostatok finančných prostriedkov a predpoklad, že platby od zdravotných poisťovní v najbližšom období nebudú mať rastúci trend. "Dlh sa kumuloval niekoľko rokov, nie je možné liať len peniaze do čiernej diery a na druhej strane nehľadať nejaké opatrenia, ako tie diery zapchať. Toto je diskusia aj s pánom Lopatkom, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočne nemocnicu po nemocnici musíme vecne dohodnúť,“ tvrdí Uhliarik.

Materiál sa primárne zaoberá fakultnými nemocnicami patriacimi pod štát. Krajské zariadenia si podľa Uhliarika musia reštrukturalizačné opatrenia urobiť samy, aj keď ministerstvo s nimi rokuje. „Je pravda, že ministerstvo zdravotníctva rokuje aj so samosprávnymi krajmi. My musíme komplexnú reštrukturalizáciu lôžok urobiť na územiach. Čiže nemôžeme sa pozerať len na fakultné nemocnice, musíme to urobiť na celé územie,“ tvrdí minister.

Podľa predloženého materiálu v zásade nemá ísť o rušenie nemocníc ako celkov, ale o redukciu tých oddelení, ktoré nie sú efektívne. Potvrdil to v stredu aj minister. „Je to preto, aby nemocnice, ktoré sú blízko pri sebe, nemali zduplikované oddelenia, ktoré sú napoly obsadené,“ povedal Uhliarik. Súvisí s tým aj zmena akútnych lôžok na chronické, ktorých v súčasnosti nie je dostatok.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko prednedávnom pre agentúru SITA potvrdil, že na Slovensku je prebytok najmä akútnych lôžok. "Určitá reštrukturalizácia by teda systému čiastočne pomohla," vyhlásil. Zároveň však upozornil, že zdravotníctvo bezpodmienečne potrebuje viac finančných prostriedkov. "Samotná redukcia bez dodatočných zdrojov nevyrieši nič," skonštatoval. Za redukciu lôžok sú aj zdravotné poisťovne, návrh našiel podporu aj medzi odborármi a lekármi.

Čo sa týka harmonogramu zmien, rezort predpokladá, že v marci by mali byť známe potreby jednotlivých regiónov. Prvá optimalizácia by sa mala stať realitou už k 1. aprílu tohto roka. Tá by sa však mala týkať iba prípadov, kde ide o zmenu formy poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad z ústavnej na jednodňovú, a kde nie je potrebné presúvať kapacity, či centralizovať oddelenia. Čas pripraviť sa na zmeny v poskytovaní lôžkovej starostlivosti či štruktúre by mali zariadenia do 1. júla 2011.

Základným princípom zmien je podľa ministerstva podpora efektívnejšej a často pre pacienta vhodnejšej ambulantnej a jednodňovej formy (najmä urologické, očné či krčné oddelenia) a centralizácia špecializovanej a finančne náročnej zdravotnej starostlivosti do nemocníc a ústavov (najmä oddelenia plastickej chirurgie či neurochirurgie). Rezort ďalej počíta s presunom chronickej starostlivosti z univerzitných a fakultných nemocníc do liečební a menších všeobecných nemocníc, či redukciou duplicitných pracovísk.

V rámci materiálu, o ktorom v stredu rokovala vláda, sa hovorí aj o samotných dlhoch štátnych zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. Väčšina z nich sa podľa dohodla na riešení týchto dlhov formou splátkového kalendára. Ku koncu minulého roka pritom vykazovalo osem štátnych nemocníc dlh voči poisťovni v celkovej výške 28,1 mil. eur. Za dva mesiace aktuálneho roka sa dlh zvýšil o približne 5,9 mil. eur.

Hlavnou príčinou vzniku a nárastu dlhu zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni sú podľa rezortu nadlimity a platby zo zdravotných poisťovní, ktoré neodrážajú skutočnú cenu poskytovaných výkonov. Zariadenia preto "v záujme neohrozenia života pacientov a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pristúpili na prehodnotenie stanovených priorít v rámci manažmentu úhrad a platieb voči jednotlivým dodávateľom, respektíve inštitúciám".

Zo zverejnených informácií zároveň vyplýva, že všetky zo sledovaných nemocníc vykázali za minulý rok stratu. Ministerstvo však zároveň poukazuje, že v záujme zlepšenia svojej platobnej disciplíny postupne prijímajú racionalizačné opatrenia, prehodnocujú zmluvy s niektorými dodávateľmi, zlučujú a rušia neefektívne prevádzky, upravujú niektoré benefity pre zamestnancov, či odpredávajú prebytočný majetok štátu.