Sociálni partneri prerokujú program reforiem až v apríli
Pridajte názor28. 3. 2011 - Podporu národnému programu reforiem vyjadrila po pondelňajšom rokovaní RÚZ. Odbory však majú iný názor na spôsob, akým by sa mali konsolidovať verejné financie či riešiť nezamestnanosť.
Tripartita odložila rokovanie o národnom programe reforiem, ktorý pripravilo ministerstvom financií, až na budúci mesiac. Sociálni partneri sa v pondelok dohodli, že o tomto dokumente budú rokovať až na mimoriadnom rokovaní 18. apríla. "Po konsenze sociálnych partnerov sme sa dohodli, že z hľadiska rozsahu tohto materiálu a nedostatku času na jeho preštudovanie a spripomienkovanie sa tento dokument prekladá na nasledujúce rokovanie," uviedol po rokovaní tripartity minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.
Podporu národnému programu reforiem vyjadrila po pondelňajšom rokovaní Republiková únia zamestnávateľov. Pripomienky k materiálu však načrtol viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Odbory majú podľa jeho slov trochu iný názor na spôsob, akým by sa mali konsolidovať verejné financie či riešiť nezamestnanosť. Ťarcha konsolidačných opatrení by podľa predstaviteľov odborov nemala byť prenesená len na zamestnancov, ale mala by byť rozložená na všetky vrstvy. "Chceme, aby celková ťarcha konsolidácie nebola prenesená len na zamestnanca, na tie najnižšie skupiny, ale aby bola vyváženosť v rozdelení zaťažujúceho bremena, a to na všetky vrstvy, či už sú to zamestnanci, podnikateľský sektor alebo kapitál," povedal Vladimír Mojš. Na ďalšie rokovanie tripartity bola presunutá aj analýza činnosti Recyklačného fondu. Ten RÚZ podľa vyjadrenia tajomníka Martina Hoštáka navrhuje zrušiť.
Pomerne veľká diskusia sociálnych partnerov bola aj o analýze vývoja zaťaženosti podnikateľských subjektov miestnymi daňami a poplatkami. Jedným z jej záverov je aj konštatovanie, že za celé sledované obdobie, a to od roku 2009 do roku 2011, až u 77 % miest a obcí, nebola zaznamenaná žiadna zmena sadzieb miestnych daní a poplatkov. Zo zvyšnej časti miest a obcí, u ktorých boli zmeny zaznamenané, až 62 % obcí zmenilo len jednu sadzu. Podnikatelia sa však podľa slov viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Milana Chúpeka obávajú navyšovania daní. "Naše pripomienky boli zobrané na vedomie a verím, že sa v tejto oblasti bude niečo diať,“ dodal po rokovaní Chúpek.
Jednou z priorít, na ktorú sa v pripravenom Národnom programe reforiem SR rezort financií zameral, je napríklad riadenie verejných financií. Tie by sa už onedlho mali riadiť novými - prísnejšími pravidlami. Ministerstvo si stanovilo ako jednu z priorít reformu zameranú na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti. "Výrazné posilnenie fiškálneho rámca môže zvýšiť kredibilitu Slovenska na medzinárodných finančných trhoch a dopomôcť tak k hladšej konsolidácii verejných financií," očakáva rezort financií. Reforma fiškálnych inštitúcií pritom obsahuje šesť základných oblastí. Ministerstvo financií chce klásť väčší dôraz na čisté bohatstvo štátu, rovnako chce zaviesť horný limit pre hrubý verejný dlh či agregátne nominálne výdavkové limity. Zmeny by sa mali týkať aj pravidiel hospodárenia samosprávy či celkovej transparentnosti verejných financií, na ktorú by mala dozerať nezávislá fiškálna rada.