Odvodová reforma sa má vykryť z ďalších úspor

Vláda bude musieť v nasledujúcich rokoch nájsť v rozpočte ďalšie milióny eur. Podľa zverejneného návrhu reformy daní a odvodov sa totiž zrejme nepodarí zachovať princíp rozpočtovej neutrality a rezort financií už v budúcom roku počíta s výpadkom príjmov verejných financií v metodike ESA95 na úrovni 59,9 mil. eur. V roku 2013 výpadok predstavuje 29,7 mil. eur a v roku 2014 je to 48,5 mil. eur. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva financií Martin Jaroš, rezort odmieta navyšovanie deficitu, tieto výpadky by sa tak mali vyfinancovať z úspor.

Zavedenie reformy vo forme, ako sa na nej dohodli koaliční lídri, by však okrem toho znamenalo aj zmeny vo financovaní samospráv, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Reforma totiž počíta s výrazným výpadkom príjmov sociálnej a zdravotných poisťovní, čo má byť kompenzované podobne výrazným navýšením výberu dane z príjmov fyzických osôb. Len v budúcom roku by napríklad príjmy Sociálnej poisťovne mali po zavedení reformy klesnúť o bezmála 1,4 mld. eur a zdravotných poisťovní o 238,1 mil. eur, kým výber dane z príjmov fyzických osôb by mal stúpnuť o takmer 1,6 mld. eur.

Keďže podľa súčasného modelu až takmer 94 % výberu dane z príjmov fyzických osôb smeruje do rozpočtov samospráv, ak štát nebude chcieť o tieto peniaze prísť, bude sa musieť zmeniť kľúč, podľa ktorého sa výnos dane medzi štát a samosprávy prerozdeľuje. Potvrdil to aj hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Konkrétny pomer prerozdeľovania výnosu dane však zatiaľ známe nie sú a budú predmetom rokovaní medzi vládou a samosprávou. Jedno je však isté, zníženie príjmov samospráva akceptovať nebude. „Zatiaľ je táto téma otvorená tak pre vládu, ako aj pre nás. Nepripúšťame to, aby sme sa po zmenách dostali k horšiemu postaveniu, v akom sme v súčasnosti,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Združenia miest a obcí (ZMOS) Michal Kaliňák.

Výpadok príjmov Sociálnej poisťovni by sa mal podľa zverejneného návrhu reformy financovať navýšením transferu zo štátneho rozpočtu, ktorý už v súčasnosti posiela štát do poisťovne na krytie výpadkov spôsobených zavedením druhého dôchodkového piliera. Podobne, zvýšením transferu, by mal štát vykryť aj stratu, ktorá by zavedením reformy vznikla zdravotným poisťovniam. Zvýšiť by sa mala totiž sadzba za poistencov štátu ma 5,74 % priemernej mzdy, po novom na 4,26 % priemernej superhrubej mzdy v národnom hospodárstve.

Koalícia sa už v rámci rokovaní zhodla na zmene odvodového systému, ktorá má priniesť jeho výrazné zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. Zmeny majú spočívať v zavedení tzv. superhrubej mzdy, teda zvýšení súčasnej hrubej mzdy zamestnanca o odvody platené zamestnávateľom, či v zjednotení vymeriavacích základov. Súčasťou odvodovej reformy má byť aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov a jednotného výberu daní, ciel a odvodov.