Po rozdelení žijú Česi dlhšie ako Slováci

Hoci až do roku 1989 bola stredná dĺžka Čechov a Slovákov takmer rovnaká, od rozdelenia Československa možno zo štatistík vystopovať neuveriteľne rozdielny vývoj v dĺžke života. Jednoznačná odpoveď na tento jav neexistuje.

„Stredná dĺžka života mužov v Českej republike vyletela po revolúcii v roku 1989 doslova šokujúco - na 72,2 roka (u žien je to 78,7). Obdoba takejto dramatickej zmeny vo svete ani neexistuje. Prudký vzostup strednej dĺžky života mužov možno v histórii vystopovať vari len v Portugalsku po páde fašistickej diktatúry,“ hovorí RNDr. Emil Ginter z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny. Je autorom štúdií, ktoré sa zaoberajú celkom novým pohľadom na zdravotný stav obyvateľov. Už pred siedmimi rokmi predložil hypotézu, že na dĺžku života môže mať podstatný vplyv aj vládnuci politický systém. Inak povedané, socializmus mohol našim cievam škodiť rovnako alebo dokonca viac ako cholesterol a vysoký krvný tlak.

Na vine politika?

Stredná dĺžka života mužov (nádej na dožitie pri narodení) na Slovensku je 69,3 roka, u žien je to 77,6 roka. Pre šesťdesiatpäťročných mužov vyzerá nádej na dožitie inak, ale tiež klesá.

„Muži, ktorí si chcú začať konečne užívať penziu, mali v čase rozdelenia republiky nádej, že budú žiť 13,2 roka, najnovší údaj však hovorí, že aj toto číslo už kleslo na 12,8 roka. A to aj napriek tomu, že v medicíne sú nové poznatky, nové lieky a časopisy sú plné rád, ako zdravo žiť,“ hovorí Ginter. Kde je teda príčina, že žijeme kratšie ako Česi?

„V menšej miere to môže spôsobovať vyššia dojčenská úmrtnosť na Slovensku a podstatne vyššia úmrtnosť mužov v strednom veku,“ vymenúva Ginter. Prečo? To tiež nie je celkom jasné. Česi aj Slováci majú predsa približne rovnako zanesené cievy, podobnú hladinu cholesterolu, krvný tlak a fajčia takmer rovnako veľa. Úroveň zdravotníckej starostlivosti je približne rovnaká. Tak v čom to väzí? Možno v ekonomike, psychike, vzdelaní, v počte rómskej populácie, alebo za to môže politika.

„Je pravdepodobné, že dôležitú úlohu od revolúcie zohrala aj rozdielna ekonomická a psychosociálna situácia, podstatne vyššia nezamestnanosť, prípadne ešte ďalšie menej známe faktory.“

Alkohol, strava, beznádej

Slovensko znevýhodňuje aj podstatne vyšší podiel róm- skej populácie. „Nikto presne nevie, aká veľká je rómska menšin...

Celý článok si môžete prečítať tu.