SaS nepodporí účasť SR v eurovale II
Pridajte názor20. 4. 2011 - Predseda strany SaS Richard Sulík je pripravený na kritiku, ktorá po neschválení účasti v eurovale príde z Bruselu. Za stovky miliónov zachránených slovenským daňovým poplatníkom sa však ne neho bruselskí politici môžu škaredo pozerať, tvrdí.
Správa „EKONOMIKA: SaS nepodporí účasť SR v eurovale II“ rozšírená o ďalšie informácie z tlačovej konferencie strany SaS.
BRATISLAVA 20. apríla (SITA) - Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pri hlasovaní v slovenskom parlamente nepodporí účasť Slovenska v európskom stabilizačnom mechanizme (tzv. eurovale II). Na tlačovej besede to uviedol predseda strany Richard Sulík. Ako dodal, strana SaS je tu preto, aby hájila záujmy občanov Slovenska a nie záujmy zahraničných bánk, ktoré „dlhé roky zarábajú na vysokých úrokoch z úverov pre nezodpovedné krajiny“. Slobodní však podporia zmenu Lisabonskej zmluvy, ktorá má vznik eurovalu II umožniť. „Slovensko jednoducho nesmie platiť za zlé investície zahraničných bánk,“ doplnil poslanec SaS Martin Chren.
Podľa Sulíka ide o jednomyseľné rozhodnutie Republikovej rady SaS a tiež jednomyseľné rozhodnutie poslaneckého klubu SaS. Predseda strany je pripravený aj na to, že v prípade, že by účasť Slovenska v eurovale II napokon parlamentom skutočne neprešla, zniesla by sa na Slovensko kritika z Bruselu. „Bruselskí politici nebudú nadšení, s tým ale musíme žiť. Toto je pre nás principiálna otázka. Za 600 mil. eur nech sa na mňa pozerajú škaredo,“ dodal Sulík. Slovensko by totiž podľa dohodnutých podmienok malo za prvých päť rokov fungovania nového eurovalu prispieť sumou 660 mil. eur.
Dôvodov, pre ktoré sa strana rozhodla účasť Slovenska v stabilizačnom mechanizme nepodporiť, je podľa šéfa poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára viac. Predovšetkým však strana nemá záujem týmto spôsobom ďalej podporovať nezodpovedné správanie niektorých európskych štátov. Problémom je však aj výška prípadného slovenského príspevku, ktorá sa môže vyšplhať až na takmer pätinu súčasnej úrovne dlhu krajiny. „Euroval v skutočnosti bráni ozdraveniu ekonomík predlžených krajín,“ dodal Kollár.
Alternatívou k stabilizačnému mechanizmu je pritom podľa Sulíka to, aby krajina, ktorá nie je schopná splácať svoje dlhy, jednoducho vyhlásila bankrot. Ak chcú však ostatné členské krajiny eurozóny prispievať na dlhom zdecimované ekonomiky, SaS im v tom brániť nechce. Zmenu lisabonskej zmluvy tak, aby bol vôbec vznik tohto mechanizmu možný, preto v parlamente poslanci strany podporia. „Keď chce zvyšných 16 krajín eurozóny kolektívne skočiť do studne, prečo by sme im v tom mali brániť?“ konštatoval Sulík.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda permanentný euroval, by mal súčasný dočasný stabilizačný systém nahradiť v roku 2013. Podľa premiérky Ivety Radičovej má ísť o systém veľmi podobný Medzinárodnému menovému fondu, avšak v regióne eurozóny. Mechanizmus tak má pomáhať krajinám, ktoré sa prípadne dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu. Efektívna úverová kapacita mechanizmu má byť 500 mld. eur. Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Prvých 80 mld. eur kapitálu mechanizmu má byť splatných v prvých piatich rokoch jeho fungovania v hotovosti. Zvyšná časť podielu sa bude v prípade potreby vkladať kombináciou záruk a kapitálu na zavolanie.