Krajina má strach zo zmien, v Rusku zostane všetko po starom

Moskva 3. mája (TASR) - V Rusku má zostať všetko tak, ako je. Aspoň pokiaľ ide o premiéra Vladimira Putina. Od liberalizmu západného typu je krajina, napriek malému pokroku, stále ešte veľmi ďaleko.

Zomrieť od náhleho šťastia, z toho majú Rusi príslovečný strach. A aby nepokúšal osud, premiér Putin pred takým šťastím znovu nepriamo varoval. Pred časom povedal, že sa nevyhnutný odklon od surovinového sektora nesmie udiať náhle. Presne tak, ak by také šťastie hrozilo.

V uplynulých dňoch sa podobne vyslovil aj v Štátnej dume, v programe rozvoja krajiny do roku 2020. "Nezakladať nijaké nepremyslené experimenty na neoprávnenom liberalizme alebo demagógii."

Čo znamená "neoprávnený liberalizmus", na to sa komentátori odvtedy stále pýtajú. Zhodujú sa, že nebezpečenstvo, že šťastie liberalizmu po desaťročí obmedzeného trhového hospodárstva vypukne, sotva hrozí.

Dve desaťročia po zániku Sovietskeho zväzu sú Rusi pripravení na liberalizmus minimálne. Väčšinou sa 90. roky nezachovali v pamäti ako obdobie slobody a konkurencie, ale ako sociálna katastrofa v dôsledku liberálnych radikálnych reforiem, ktoré viedli k nízkym mzdám, hyperinflácii a ku kapitalistickej svojvôli oligarchie.

Či sa trauma usadila hlboko, alebo je len zámienkou pre strach zo slobody a konkurencie, faktom zostáva, že o paternalizmus je väčší záujem než o liberálny spoločenský a ekonomický model.

Vo vedomí súčasných vodcov moci "strach zo silných zmien silno zakotvil", napísal publicista Fjodor Lukjanov už dávno pred Putinovým vystúpením. Z tohto dôvodu by mali dávať prednosť vyskúšanému konzervativizmu pred nevyhnutnými inováciami. K tomu sa pridáva, že traumatizované obyvateľstvo je najväčším zdrojom moci bojazlivého establišmentu. A pretože Putin reprezentuje kolektívne vedomie, predlžuje traumu.

Držitelia moci sa vyzbrojujú hospodársko-liberálnou rétorikou. Vlani hovorili o veľkej privatizačnej vlne. Mala by viesť k väčšej konkurencii a potrebe demokratických inštitúcií. Napokon však budú na predaj len malé balíky akcií. Bude sa pokračovať v štátnej dominancii a tá sa dokonca rozšíri aj na bankový sektor.

Na všetky výzvy sa bude reagovať stereotypne novými štátnymi výdavkami, a na zmeny v konjunktúre protekcionizmom. Tvrdí to Sergej Gurjev, rektor Russian Economic School. Podľa neho sa zdá, že nielen vláda, ale aj väčšina Rusov pokladá štátny kapitalizmus za vhodnejší rozvojový model.

Paradox však pretrváva: Ľudia, ktorí podporovali vyvlastnenie ropného koncernu Jukos, najviac tajne trpia diskreditáciou liberálnych požiadaviek. V mnohých hospodárskych odvetviach je konkurencia podnikov obmedzená, preto zostávajú ceny vysoké. A na korupciu a teroristické útoky reagujú ľudia volaním po ešte prísnejších zásahoch a ešte väčšom pôsobení štátu.

A tak má podľa Putina aj zostať. "Krajina potrebuje desaťročie stabilného a pokojného vývoja," povedal Putin. Ruská stabilita však bude podľa ekonómov čoraz viac stagnáciou. Minister financií Alexej Kudrin povedal, že hospodársky rast 3 až 4,5 % je "slabý a nestabilný", neumožní modernizáciu. Rast pod 3 % sa stáva pre Rusko akoby stagnáciou. Ministerstvo hospodárstva odhaduje, že tohtoročný prírastok hrubého domáceho produktu dosiahne 4,2 a v nasledujúcom roku 3,5 %.

Lukjanov poznamenal: "Ak chce Rusko dosiahnuť normálny vývoj, musí dnes prekonať syndróm perestrojky a zbaviť sa strachu z nových ideí a smelých plánov".

Informoval o tom rakúsky denník Die Presse.