Kroky načrtnuté vo východiskách sú podľa SOPK rozporuplné

Opatrenia, ktoré rezort financií navrhol ako potenciálne možné kroky na zníženie schodku verejných financií v rámci rozpočtových východísk, považuje Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) z podnikateľského hľadiska za rozporuplné. Ako uviedla komora v stanovisku, tieto opatrenia dostatočne nerešpektujú záväzky prijaté v programovom vyhlásení vlády, keď predpokladá zvyšovanie daní a nevytvára predpoklady na deklarované zlepšovanie podnikateľského prostredia.

„SOPK nesúhlasí, aby znižovanie deficitu bolo dosahované ďalším zvyšovaním daňových príjmov, najmä v situácii, keď hospodársky rast nie je postavený na pevných základoch a pretrváva vysoká nezamestnanosť. Nesúhlasíme ani s návrhom na zvýšenie spotrebných daní, ako aj dane z nehnuteľností,“ konštatuje sa v stanovisku komory. Návrh východísk podľa SOPK neobsahuje dostatočne razantné opatrenia na znižovanie neefektívnych, ale aj celkových výdavkov štátnej a verejnej správy, ktoré by mali mať prioritu pred navrhovaným zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia.

Vládny kabinet po tom, čo návrh východísk rozpočtu na nasledujúce roky minulý týždeň neprerokoval, napokon prvotný náčrt rozpočtu schválil túto stredu. Podľa návrhu by sa v budúcom roku mali znižovať výdavky na chod štátu a mali by zostať zmrazené platy v štátnej správe okrem platov pedagógov. V hre sú však aj ďalšie opatrenia, ako zvyšovanie spotrebných daní či dane z nehnuteľností. Vo východiskách zahrnuté opatrenia totiž podľa rezortu financií nebudú stačiť na dosiahnutie cieleného schodku verejných financií na úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky a nevyhnutné bude preto prijať ďalšie opatrenia či už na príjmovej alebo výdavkovej strane.

Najväčšia čiastka sa má pritom podľa ministerstvom financií predložených východísk ušetriť na zmrazení platov v štátnej správe, keď by si na budúci rok mali polepšiť iba pedagogickí pracovníci o 3 %. Toto opatrenie ušetrí v rozpočte na budúci rok podľa prepočtov rezortu financií 172 mil. eur. Na tomto kroku už je podľa ministra financií Ivana Mikloša dohoda a už je zahrnutý aj priamo vo východiskách. Rovnako ako zníženie prevádzkových výdavkov štátu o 5 %, čo by malo priniesť 105,3 mil. eur a zníženie základných výdavkov na chod štátu, ktoré by malo bilanciu vylepšiť o 157,8 mil. eur.

Okrem toho však rezort financií prišiel so zoznamom takmer tridsiatky ďalších opatrení, ktoré ponúka ako potenciálne zdroje na krytie ďalších potrebných úspor. Na dosiahnutie cieleného schodku 3,8 % hrubého domáceho produktu bude totiž potrebné okrem zmrazenia platov a zníženia výdavkov štátu ušetriť ďalších vyše 200 mil. eur. A to ešte bude musieť vláda nájsť ďalšie zdroje na financovanie svojich priorít, s ktorými sa zatiaľ vo východiskách nepočíta.

Celý zoznam týchto potenciálnych opatrení načrtnutý rezortom financií by znamenal v budúcom roku pozitívny vplyv na bilanciu rozpočtu vo výške takmer 530 mil. eur. Niektoré z opatrení sa však už stretli z nevôľou koaličných partnerov. Predovšetkým zvyšovanie daní, ktoré odmieta koaličná SaS a šetrenie namiesto zvyšovania daní by privítali aj poslanci za Most-Híd. Na spotrebnej dani z vína a z piva navrhoval minister financií vybrať viac o takmer 30 mil. eur, samosprávam zase navrhuje zvýšiť sadzby dane z nehnuteľností o 50 %, čo by znamenalo zvýšenie príjmov verejnej správy o takmer 150 mil. eur.