Dlh Slovenska voči ČSOB rastie

Bratislava 30.apríla (TASR) - Jednou z tienistých stránok delenia majetku bývalej federácie sa stal nedoriešený spor s Československou obchodnou bankou (ČSOB). Ide v ňom už takmer o 40 miliárd korún, ktoré údajne českej banke dlhuje Slovenská inkasná. Uviedol to dnes český denník Hospodářské noviny.

Táto hrozba pre verejné financie Slovenska je stále aktuálna. Svedčia o tom rastúce prostriedky, ktoré vláda každoročne vyčleňuje na právne zastupovanie. Zatiaľ čo vlani to bolo asi 50 miliónov korún, tento rok je to už 170 miliónov a návrh na budúci rok je ešte o 20 miliónov vyšší.

ČSOB hodnotí podľa Pavla Hejzlara z tlačového odboru banky svoju pozíciu v spore ako "veľmi silnú, a preto inkaso svoje pohľadávky od SR, ako aj náhradu škody, ktorú navyše požaduje, považuje za pravdepodobné".

Ministerstvo financií SR je zdržanlivejšie. "Problém vnímame veľmi citlivo, spor ešte nie je ukončený, a preto sa k nemu zatiaľ nebudeme vyjadrovať," povedal hovorca ministerstva Peter Papanek. Snahou je podľa neho zvíťaziť a zamedziť prípadným dopadom na štátny rozpočet. Postoj ministerstva súvisí zrejme aj s informáciami slovenského denníka Hospodárske noviny, podľa ktorých sa údajne pripravuje rokovanie s ČSOB s cieľom dohodnúť sa na mimosúdnom vyrovnaní. Na vyrovnanie dlhov s bankou má ministerstvo údajne v aktívach rezervu približne 10 miliárd korún, ktoré prišli z revolvingového úveru, poskytnutého v roku 1999 ministerstvom práve pre ČSOB.

Spor je v súčasnosti na Medzinárodnom stredisku pre riešenie sporov spojených s investíciami (ICSID) vo Washingtone, kde ČSOB požiadala o arbitráž. Žalovanou stranou je pritom Slovenská republika od mája 1999 potom, čo ICSID potvrdil, že je kompetentný riešiť tento spor. Podľa P. Hejzlara možno konečné rozhodnutie očakávať koncom roka.

Pravdepodobnosť úspechu Slovenska v arbitráži s ČSOB Praha je nulová, tvrdí to bývalý minister financií Peter Staněk. "Nevidím žiadnu šancu," zdôraznil. Podľa neho sa možná prehra môže pokryť z privatizačných príjmov. Nevylúčil však, že vláda by prípadný neúspech v ICSID mohla uhradiť aj prostredníctvom zvýšenia daní. P. Staněk však odhaduje dlh na menej. Podľa neho by Slovensko v prípade horšej alternatívy zaplatilo zhruba 16,5 miliardy Kč.

Slovenská inkasná vznikla v roku 1993 na základe medzivládnych dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasnou ozdraviť ČSOB od zlých úverov. Slovenská inkasná prebrala na seba asi štvrtinu nelikviditných aktív od ČSOB za viac ako 10 miliárd korún. Jej najväčšími dlžníkmi sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Chyrana, Martimex, Avex či Slovart. Za postúpené aktíva zaplatila Slovenská inkasná peniazmi, ktoré si požičala od ČSOB. Dlh voči nej mala splácať z vymožiteľných pohľadávok. Nesplácala, pretože nemala z čoho. Podniky, od ktorých mala vymáhať pohľadávky, už boli v konkurze alebo sa do neho neskôr dostali.

Ministerstvo financií chcelo v máji 1998 zabrániť zvyšovaniu údajného dlhu vyhlásením konkurzu na inkasnú. Súd ho ale na podnet ČSOB zrušil. Nepomohlo odvolanie na Najvyššom súde SR ani sťažnosť bývalej ministerky financií SR Brigity Schmögnerovej na Generálnej prokuratúre SR. Nový návrh na konkurz podalo ministerstvo vlani v októbri, súd zatiaľ nerozhodol.

Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.