V konkurencieschopnosti si Slovensko za rok polepšilo o jednu priečku

Pridajte názor  
V konkurencieschopnosti si Slovensko za rok polepšilo o jednu priečku
Zdroj: TASR

17. 5. 2011 - Slovensko za rok mierne stúplo vo svetovom rebríčku konkurencieschopnosti. Oproti minuloročnému poklesu o 16 priečok sa tento rok posunulo o jednu priečku nahor a zaujalo 48.

Bratislava 17. mája (TASR) - Slovensko za rok mierne stúplo vo svetovom rebríčku konkurencieschopnosti. Oproti minuloročnému poklesu o 16 priečok sa tento rok posunulo o jednu priečku nahor a zaujalo 48. miesto z 59 krajín, ktoré hodnotí Svetová ročenka konkurencieschopnosti švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia stále 18 priečok za Českou republikou, ktorá je v konkurencieschopnosti ekonomiky najúspešnejšou postkomunistickou krajinou. "Česko je podľa môjho názoru podobné Poľsku. Je tam rozvinutejší sektor malého a stredného podnikania a väčšia diverzifikácia ekonomiky. Takisto je tam menšia citlivosť na prepad tých odvetví, ktoré na Slovensku zohrávajú veľkú úlohu ako automobilový a elektrotechnický priemysel," vysvetlil projektový manažér svetovej ročenky konkurencieschopnosti Martin Kapko z nadácie F.A.Hayeka, ktorá za Slovensko zastupuje desiatky mimovládnych organizácií, ktoré na ročenke spolupracovali.

Na Poľsko v rebríčku strácame 14 priečok a Maďarsko sa v ňom umiestnilo tesne pred Slovenskom. Pomerne zle si z postkomunistických krajín vedú Bulharsko na 55. a Chorvátsko na predposlednom 58. mieste. Na špici rebríčka sa v tohtoročnej ročenke umiestnili Hongkong a USA, pričom obe krajiny dosiahli 100 bodov. Na tretiu priečku odsunuli minuloročnú jednotku Singapur. Ako najmenej konkurencieschopná krajina skončila na 59. mieste Venezuela.

Slovensko stojí podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti pred piatimi veľkými výzvami. Pre rast konkurenčnej schopnosti by mala pokračovať reforma justície a eliminácia korupcie, spolu s podporou zahraničných investícií a znižovaním dlhodobej nezamestnanosti. Takisto by sme sa mali snažiť aj o znižovanie neefektívnosti vynakladania verejných zdrojov a konsolidáciu reforiem v oblasti sociálneho systému, zdravotníctva a verejných výdavkov.

Podľa Kapka veľkú úlohu zohrávajú aj také vládne kroky, ktoré ostanú v povedomí investorov. "Keď sa dostávajú do obehu informácie o tom, aké sú výhody nejakého tovaru a služby, obdobne to funguje aj z hľadiska atraktívnosti ekonomík. Keď sú vysielané pozitívne informácie o tom, že vláda spravila reálne kroky, z ktorých už majú podnikatelia a zamestnanci reálne výhody, tak to zvyšuje atraktívnosť," myslí si Kapko.

Čo sa týka vývoja do budúcnosti, posun v rebríčku by mohlo priniesť oživenie v kľúčových odvetviach slovenskej ekonomiky. Aj to však bude podľa riaditeľa Nadácie F.A. Hayeka Matúša Pošvanca závisieť od vývoja v konkurenčných krajinách. "Samozrejme, pokiaľ niektoré krajiny nebudú lepšie ako my. Pretože rebríček je tak zostavený, že vždy niektorá z krajín dosiahne sto bodov a ostatné menej," upozornil Pošvanc.