EBOR začne požičiavať peniaze aj krajinám v severnej Afrike

Pridajte názor  Zdroj: TASR

21. 5. 2011 - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá vznikla na začiatku 90. rokov ako ústav pre pomoc transformujúcim sa komunistickým krajinám, rozšíri svoje aktivity aj na Blízky východ a do severnej Afriky.

Astana 21. mája (TASR) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá vznikla na začiatku 90. rokov ako ústav pre pomoc transformujúcim sa komunistickým krajinám, rozšíri svoje aktivity aj na Blízky východ a do severnej Afriky.

Predstaviteľ EBOR Vasilij Lelakis dnes na výročnom rokovaní v kazašskom hlavnom meste povedal, že žijeme v mimoriadnom období a to si vyžaduje mimoriadne rozhodnutia.

Banka má 63 akcionárov, medzi ktorými sú aj Spojené štáty, Japonsko a Rusko. Niektorí žiadajú, aby sa s poskytovaním pomoci počkalo, pokiaľ nebude jasné, aký charakter budú mať nové režimy, ktoré vznikajú v regióne.

Rusko v princípe podporuje zámer banky, ale námestník ministra financií Sergej Storčak v diskusii povedal, že pomoc by sa mala zvyšovať postupne. Banka by urobila najlepšie, keby pre podporu štátov na Blízkom východe a v severnej Afrike vytvorila samostatný fond.

EBOR požičiava ročne okolo 9 miliárd eur krajinám od Chorvátska na Balkáne, cez Kazachstan v strednej Ázii, až po Čínu na Ďalekom východe.

Predpokladá sa, že rozhodnutie o rozšírení aktivít EBOR na nové teritória by sa malo schváliť do 31. júla.

Prezident EBOR Thomas Mirow na tlačovej konferencii povedal, že banka by mala poskytnúť prvé úvery na jar budúceho roku. Výška úverov by mala do roku 2015 vzrásť na 2,5 miliardy eur ročne. Rada riaditeľov banky tvrdí, že na nové pôžičky sa jej akcionári nebudú musieť poskladať a súčasne sa nijakým spôsobom neobmedzia jej aktivity v doterajších oblastiach.

Celkovo sa však zhodli na tom, že napríklad Egypt nedostane nijakú pomoc, pokiaľ súčasnú vojenskú vládu nenahradí demokratický zvolený kabinet. A ani iné štáty v regióne nemôžu čakať úvery, pokiaľ nebudú v nich pri moci demokraticky zvolené štátne orgány.

Mirow však prílišnú opatrnosť odmietol ako neopodstatnenú. Presne rovnaké argumenty sa uvádzali aj pred vyše 20 rokmi, keď sa rozhodovalo o úveroch na projekty v tranzitívnych krajinách strednej a východnej Európy. Predtým povedal, že všetci, čo vystúpili v diskusii za okrúhlym stolom, sa jasne vyjadrili, že v spomínaných regiónoch dochádza k historickým udalostiam.

EBOR teraz poskytuje úvery 29 postkomunistickým štátom.