Bez zmeny legislatívy sociálne služby neprežijú

Bratislava 24. mája (TASR) - Po fiškálnej decentralizácii, odkedy sú obce a VÚC povinné financovať sociálne služby zo svojich rozpočtov, mnohé zo zariadení začali mať existenčné problémy. V roku 2010 výdavky samospráv na sociálne služby predstavovali 183 miliónov eur, pričom výnosy z podielových daní činili iba 106,5 milióna eur. Zariadenia sociálnych služieb sa stále viac zadlžujú, bez reformy mnohé z nich neprežijú. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si uvedomuje vážnosť situácie a robí všetky potrebné kroky k náprave.

MPSVR SR si veľmi dobre uvedomuje, že starostlivosť štátu o dôchodcov nezačína a nekončí len pri valorizácii dôchodkov a vyplácaní vianočných príspevkov. Veľmi dôležitou súčasťou starostlivosti o občanov v dôchodkovom veku, respektíve poberateľov invalidných dôchodkov, sú práve sociálne služby. Teda opatrovateľská služba, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, zariadenia opatrovateľskej služby či denný stacionár.

Dnešnú krízu sociálnych služieb odštartovalo prijatie legislatívnych zmien v roku 2001, kedy začal platiť zákon č. 416 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Postupne do roku 2004 boli všetky sociálne služby decentralizované a od 1.1.2005 zároveň prebehla aj fiškálna decentralizácia, kedy pre obce a VÚC začala platiť navyše povinnosť financovať sociálne služby. Zákon 448/2008, presne vymedzil ktoré druhy sociálnych služieb patria do pôsobností obcí a ktoré pod vyšší územný celok, čím samosprávam vznikli výdavky, ktoré nedokážu pokryť z vlastných príjmov.

Príjmy a výdavky (na zariadenia sociálnych služieb a opatrovateľskej služby) v roku 2009 Príjmy (v mil. eur)

Príjmy samospráv z výnosu z podielových daní na sociálne služby 189,465

Všeobecná pokladničná správa – suma sa poskytuje na financovanie 86 zariadení SS (ide o tie, ktoré vznikli pred dátumom 1.7. 2002 kedy začala platiť decentralizácia), ktoré boli decentralizované zo štátu na obce a mestá na základe zákona č.416/2001 Z.z a sú financované zo štátneho rozpočtu (teda zo všeobecnej pokladničnej správy) 24,628

Dotácie z rozpočtu MPSVR SR 2,08

Spolu 216,173

Výdavky (v mil. eur)

Výdavky samospráv na vybrané zariadenia SS 184,697

Výdavky obcí na poskytovanie opatrovateľskej služby 22,235

Spolu 206,932

ROZDIEL 9,241

Poradovníky narastajú...

Obce a VÚC tak vynaložia takmer všetky svoje zdroje na sociálne služby dlhodobej starostlivosti a nezostáva im priestor na poskytovanie iných sociálnych služieb (napr. sociálne služby krízového charakteru ako nocľaháreň, útulok, zariadenia núdzového bývania, domov na pol ceste, ale aj tlmočnícka služba či prepravná služba), ktoré sú rovnako povinné zabezpečovať. V konečnom dôsledku súčasné zariadenia fungujú na úkor kvality a v horšom prípade počet žiadateľov prevyšuje ponuku poskytovateľov. Poradovník čakateľov sa tak k 31.12 2009 vyšplhal až na 14.905 osôb, čo tvorí 42 % z počtu klientov, ktorí už v zariadení umiestnení sú. Ďalší problém, ktorý pretrváva je aj ten, že financie, ktoré má obec z podielových daní, nie sú účelovo viazané na sociálne služby. Preto sa v súčasnosti stáva, že obce na prevádzku rovnakého druhu sociálnej služby poskytujú rôzne príspevky. Samospráva pri prerozdeľovaní financií na sociálne služby nie je nijako viazaná. Rozhodnutie, ako sa použijú finančné prostriedky obce a VÚC, závisí len od rozhodnutia poslancov zastupiteľstiev.

Ministerstvo práce na základe týchto skutočností a "nemožnosti" udržania súčasného systému, pripravuje novelu zákona o sociálnych službách.

Navrhuje trojzdrojové financovanie, ktoré by pozostávalo z finančného normatívu hradeného obcou alebo VÚC, z príspevku zo štátneho rozpočtu a z úhrady klienta. Normatív by bol jednotný pre všetkých poskytovateľov (verejných aj neverejných) a jeho výška by závisela od druhu sociálnej služby. Štátny príspevok by dostali poskytovatelia na tých klientov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby. Časť by zároveň hradil klient, pričom by sa zohľadňovala aj jeho sociálna situácia.

Návrh nového financovania by stál celkovo 148.852.622 eur, čo predstavuje nárast o 119,5 mil. € oproti súčasnému stavu. Samosprávam sa výdavky nenavýšia, na druhej strane sa im vytvoria podmienky pre poskytovanie širšieho spektra sociálnych služieb.

MPSVR SR upozorňuje na nevyhnutnosť okamžitého riešenia situácie v sociálnych službách aj na základe množstva listov od poskytovateľov týchto služieb, ktorí zápasia o prežitie. Z nich vyberáme:

"V neziskovej organizácií dokážeme za súčasného stavu udržať prevádzku maximálne do polovice júna." Jazmín n.o.

"V zariadení vzniká panika, klienti na nás tlačia, prosia, aby sme niečo robili, že nemajú kam ísť alebo, že sa nechcú vrátiť domov, kde majú veľmi zlé podmienky. Niektorí sa dokonca vyhrážajú samovraždou ak ich pošleme domov."

Zariadenie pre seniorov a  domov sociálnych služieb pre dospelých Jarabina

Informáciu TASR poskytla Daniela Šulcová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.