Nedostatok financií na sociálne služby navrhuje MPSVR SR riešiť...

Nedostatok financií na sociálne služby navrhuje MPSVR SR riešiť trojzdrojovým financovaním

Bratislava 25. mája (TASR) - Zariadenia sociálnych služieb hrozia zatvorením. Už dlhšiu dobu doplácajú na zlé nastavenie zákonov a ak nedôjde k skorej zmene, bude štát stáť pred otázkou, čo s občanmi, ktorí stratili strechu nad hlavou nie z vlastnej viny. Najväčšie problémy týmto zariadeniam spôsobuje financovanie, ktoré leží na pleciach obcí a VÚC. Ministerstvo práce navrhuje toto bremeno rozdeliť medzi tri zložky – štát, obec/VÚC a klienta.

"Vláda zmení systém financovania poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby boli zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov, a zavedie právo klienta na výber poskytovateľa sociálnych služieb," stojí v Programovom vyhlásení vlády SR. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podniká potrebné kroky k náprave – intenzívne pracuje na návrhu novely zákona o sociálnych službách, kde kľúčovou bude zmena ich financovania.

Hlavné problémy financovania a návrhy riešení:

Problém č. 1

Obce a VÚC zo svojich rozpočtov nedokážu pokryť všetky výdavky na sociálne služby. V rámci fiškálnej decentralizácie totiž neboli zohľadnené reálne výdavky obcí a miest, ktoré vynakladajú na všetky sociálne služby, napr. výdavky na iné zariadenia, akými sú napríklad nocľaháreň, útulok, zariadenia núdzového bývania... Na rok 2011 sú predpokladané príjmy obcí a VÚC na sociálne služby 217 800 tis. €, pričom výdavky sa odhadujú až na 341 672 tis. €. Bolo len otázkou času, kedy sa chýbajúce peniaze odzrkadlia na kvalite a kvantite poskytovaných sociálnych služieb.

Riešenie

Ministerstvo práce navrhuje financovanie sociálnych služieb rozdeliť medzi štát, obec a klienta. Na sociálne služby by tak ročne išlo o 183,72 mil. eur viac, ako je to v súčasnosti. Z rozpočtu obcí a VÚC sa bude hradiť finančný normatív, ktorého výška by závisela od druhu poskytovanej služby. Príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby by bol financovaný zo štátneho rozpočtu a následne úhrada klienta, ktorá by sa vyžadovala len pri službách dlhodobej starostlivosti. Platba by zahŕňala úhradu za obslužné činnosti, ako je ubytovanie, stravovanie, žehlenie a iné.

Problém č. 2

Dopyt prevyšuje ponuku. Pre klienta sa dostupnosť sociálnych služieb stáva čoraz väčším problémom. Vyplýva to z demografických štatistík, ktoré poukazujú na starnutie obyvateľov, a z nedostatku finančných zdrojov na poskytovanie sociálnych služieb. Až 9 935 dôchodcov sa v roku 2009 nachádzalo v poradovníku čakateľov na zaradenie do zariadenia pre seniorov a na všetky zariadenia sociálnych služieb to bolo až 14 905 osôb. Niektoré druhy služieb nie sú poskytované vôbec alebo len v zníženom rozsahu. Z celkového počtu 2 891 obcí poskytuje opatrovateľskú službu len 664 z nich, pričom je zrejmé, že aj v ostatných obciach žijú ľudia, ktorí túto službu potrebujú.

Riešenie

Finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby podľa stupňa odkázanosti (II. až VI.) by mohol zabezpečiť vyššiu dostupnosť vybranej sociálnej služby pre klienta. Doposiaľ, aby službu odkázanosti na pomoc inej osoby mohli zariadenia s dlhodobou starostlivosťou prevádzkovať, museli si ju aj sami hradiť. Po novom však služba bude hradená zo štátneho rozpočtu, vďaka čomu sa poskytovateľom navýši ich rozpočet, preto predpokladáme, že týchto zariadení s dlhodobou starostlivosťou bude vďaka príspevku pribúdať. Systém navyše vytvorí istotu záruky pre ďalšiu skupinu ľudí (odkázaných na pomoc inej osoby), ktorí budú mať rovnakú podporu ako klienti, ktorým sa poskytuje opatrovanie v domácnosti a ktorých opatrovatelia poberajú príspevok za opatrovanie hradený štátom.

Problém č. 3

Nerovnaký prístup verejných a neverejných poskytovateľov k finančným prostriedkom. Je s ním spojená nejednotnosť a neprehľadnosť financovania.

Riešenie

Finančný normatív stanovený zákonom, ktorého výška by závisela od druhu a formy poskytovanej sociálnej služby, by odstránil nejednotnosť a neprehľadnosť financovania. Normatív hradený z rozpočtu obcí a VÚC zabezpečí rovnaké financovanie pre všetky zariadenia sociálnych služieb v SR bez ohľadu na región alebo či ide o verejných alebo neverejných poskytovateľov. V praxi to znamená, že budú uznané minimálne sadzby na konkrétnu sociálnu službu, ktorá bude hradená z verejných zdrojov. Napríklad, ak bude pre zariadenie pre seniorov stanovená výška normatívu 596 €, táto suma sa zohľadní všetkým zariadeniam tohto typu na Slovensku.

Ministerstvo práce si plne uvedomuje vážnosť situácie a snaží sa predísť stavu, kedy by na zle nastavený systém doplatili občania. Očakáva, že si vážnosť situácie uvedomia aj ostatné kompetentné orgány a spoločne sa zapoja do prác na potrebných zmenách v legislatíve. Ich nevyhnutnosť dokazujú aj tieto úryvky z listov, ktoré dennodenne plnia schránku ministerstva práce:

„Pre Žilinský kraj nastala veľmi komplikovaná a neriešiteľná situácia z dôvodu nedostatku finančných zdrojov.“

Žilinský samosprávny kraj

„Pri prevádzkových nákladoch sociálneho zariadenia nie je možné realizovať ostatné činnosti v obci, ako sú oprava zdravotného strediska, cestných komunikácií či havarijný stav kultúrneho domu.“

Obec Dolný Ohaj

„Vážený pán minister, s nádejou očakávame prijatie novely zákona o sociálnych službách, kde bude zrovnoprávnené financovanie klientov, a potom sa presadí ten poskytovateľ, o ktorého bude mať klient záujem. Na takúto súťaž sme pripravení.“

Domov dôchodcov, Nálepkovo

Informáciu TASR poskytla Daniela Šulcová z mediálneho odboru MPSVR SR.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.