Dane klesajú, odvody stagnujú, výdavky rastú
Pridajte názor26. 6. 2001 - Pripomínate si aj vy deň daňovej slobody? – Na prvý pohľad možno povedať, že čím skôr je deň daňovej slobody, tým je to pre daňovníka výhodnejšie. Definuje sa ako deň, dokedy platíme dane „pre štát“ a odkedy pracujeme „pre seba“.
Pripomínate si aj vy deň daňovej slobody?
– Na prvý pohľad možno povedať, že čím skôr je deň daňovej slobody, tým je to pre daňovníka výhodnejšie. Definuje sa ako deň, dokedy platíme dane „pre štát“ a odkedy pracujeme „pre seba“. Podľa toho by bolo asi najvhodnejšie, keby bol deň daňovej slobody 1. januára. Znamenalo by to, že by sme neplatili žiadne dane a neexistovali by výdavky. To by znamenalo, že by si každý z nás musel všetko zaplatiť. Platil by svoju vlastnú armádu, svoju vlastnú políciu, za školstvo. Nemali by sme štátne cesty, nestavali by sa zo štátnych zdrojov diaľnice, štát by neprispieval na podporu rozvoja bývania, neboli by dotácie pre poľnohospodárov atď. Isté štátne výdavky sú, samozrejme, nevyhnutné. Ale tie naše sú vysoké. – Rozsah štátnych výdavkov vždy súvisí s tým, ako sa definujú funkcie štátu. A to je politická otázka, ktorá sa pohybuje v dvoch krajnostiach. Jednou z nich je, aby sme deň daňovej slobody posunuli na 1. január. Zrejme sú za tým záujmy istej skupiny podnikateľov, ale určite nie všetkých podnikateľov. Druhá krajnosť by bola, ak by sme výdavky verejných rozpočtov vyjadrené k HDP dostali vysoko nad 50 %. Reálne sa pohybujeme niekde medzi tým. To, či sa blížime k jednej alebo druhej krajnosti, je vždy výsledkom politickej dohody. Táto dohoda sa odráža v ústave, ktorá hovorí o vytváraní sociálneho a ekologického trhového hospodárstva a v ktorej sú definované určité funkcie štátu. Iná otázka je, či tieto funkcie realizujeme efektívne, či dokážeme zabrániť zneužívaniu sociálnej siete a pod. Ale to už nie je primárna otázka daňového zaťaženia, ale efektívnosti použitia výdavkov štátu. (Pokračovanie na s. 4) Dane klesajú, odvody stagnujú... (Dokončenie zo s. 1) Združenie daňových poplatníkov uvádza, že daňové a odvodové zaťaženie sa stále zvyšuje. – Analytikov, ktorí vypočítali deň daňovej slobody, musím upozorniť, že ho vypočítali zle. Zahŕňať do ročných výdavkov štátu aj tie výdavky, ktoré sa rozložia na dlhšie časové obdobie, napríklad tie, ktoré súvisia s finančnou reštrukturalizáciou, je metodicky nesprávne. Veľmi ma prekvapilo ich vyjadrenie, že schodok štátneho rozpočtu sa blíži k desiatim percentám; odporúčam im, aby si osvojili metodiku Medzinárodného menového fondu – GFS alebo Eurostatu ESA 95. Snažia sa presviedčať, že v poslednom období sa daňové zaťaženie zvýšilo. Jednoducho nevychádzajú z faktov. Uvediem niektoré čísla. Podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte je najčastejší ukazovateľ, ktorým sa vyčísľuje daňové zaťaženie, i keď existuje niekoľko ďalších. Podiel daní na HDP v roku 1995 bol 24,5 percenta, v roku 2000 predbežne 18,1 percenta. Pokles predstavuje takmer 6,5 percentuálneho bodu. V roku 2002 pripravujeme ďalšie zníženie daňového zaťaženia, ktoré však musí zodpovedať možnostiam tohto štátu. Možno namietnuť, že daňové zaťaženie nie je ani také vysoké, ale inak to vyzerá s daňovým plus odvodovým zaťažením, čiže daňová kvóta I plus II. Nie je pravda, že máme najvyššie daňové a odvodové zaťaženie. Za rok 2000 komplexná daňová kvóta vychádza 33,2 percenta. V roku 1998 bol v štátoch OECD priemer daňového a odvodového zaťaženia 37,0 percenta. Pripravili ste návrh daňovej reformy. Prečo ju predkladáte až teraz? – Často sa kritizuje, že daňová reforma sa pripravila neskoro. Ale zmeny sa realizovali už od roku 1999, a to nie náhodne a ad hoc. Už na začiatku sme mali premyslený scenár. Zámery súviseli s nastavením daní, aby sme na jednej strane boli schopní riešiť vtedajší vysoký schodok štátneho rozpočtu a na druhej strane, aby sme aspoň do určitej miery zabezpečili motivačnosť podnikateľského prostredia. Tretím cieľom je prispôsobovanie daňovej legislatívy EÚ. Musím povedať, že niektoré zmeny, ktoré sa v daňovej legislatíve od roku 1999 uskutočnili, boli v rozpore s našimi zámermi. Neboli z dielne ministerstva financií, ale vznikli ako pozmeňovacie návrhy, ktoré sa pretlačili cez NR SR. Od prvého štvrťroka 2001 je v NR SR celá hŕba poslaneckých návrhov zákonov, ktoré nie sú vzájomne previazané, nevychádzajú zo zámerov, ktoré má slovenská daňová legislatíva sledovať ako súčasť prípravy SR na vstup do EÚ. Nerešpektujú možnosti slovenského hospodárstva, záväzky štátu, ktoré smerujú k znižovaniu verejného rozpočtu. To bol dôvod, prečo sme sa rozhodli predložiť návrh reformy daní napriek tomu, že niektoré fázy tejto reformy sa už realizovali. Môžem uviesť znižovanie daňového zaťaženia, ktoré sa týka dane z príjmov fyzických a právnických osôb od 1. 1. 2000 a od 1. 1. 2001. Významné zmeny sme v rokoch 1999 – 2000 dostali do zákona o dani z pridanej hodnoty a do zákonov o spotrebných daniach. Najvýznamnejší daňový zákon tohto roku je zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov a palív. Na druhej strane, nezachovali sme vždy ani still stand, ale vrátili sme sa o krok späť napríklad pri zákone o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Niektoré pozmeňovacie návrhy v daňových zákonoch, ktoré prešli cez parlament v tomto roku, sú rovnako v rozpore s reformou daní. Smeruje reforma k zmene štruktúry daňových príjmov v prospech nepriamych daní, ako je to v smerniciach a legislatíve EÚ? – Je to moderný prístup v daňovej politike. Nižšie priame dane sa všeobecne pokladajú za dane bezprostredne vytvárajúce motivačnejšie prostredie. Motivujú podnikateľov vytvárať pracovné príležitosti a zamestnancov zamestnávať sa. V tomto smere treba pokračovať, ale treba zohľadňovať aj ďalšie súvislosti. Počnúc rokom 1999 sme urobili značné zmeny v štruktúre daňových príjmov a podľa názoru ministerstva financií sa v tejto chvíli dostávame na hranicu možností. Výrazne kleslo zdaňovanie príjmov a vzrástlo zdaňovanie spotreby. Má to svoje hranice, lebo zdaňovanie spotreby, či už prostredníctvom DPH alebo spotrebných daní, sa bezprostredne odráža na kúpyschopnom dopyte. Možnosti na zvýšenie sú pri daniach majetkového typu. V štátoch OECD v štruktúre zdaňovania majú práve majetkové dane väčší podiel ako u nás. V roku 1996 boli tieto príjmy 2,2 percenta z HDP, u nás to nebolo ani jedno percento. Ukazuje to priestor, ktorý tu ešte je. Dostali sme sa do situácie, že daň z príjmov fyzických osôb, resp. daň z osobných príjmov, je v štruktúre zdaňovania v štátoch OECD oveľa významnejšia ako u nás. V roku 1996 v OECD predstavovali 10,1 percenta HDP, u nás 3,3 percenta HDP. Je ale pravda, že inak vychádza porovnanie odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia – v štátoch OECD je nižšie ako u nás. Dá sa to zmeniť reformou sociálneho systému a zdravotníctva? – Kritika najčastejšie smeruje k daniam, ale málo sa sledujú výdavky rozpočtov štátu a poisťovní. Reforma výdavkov však už, žiaľbohu, nie je v rukách ministerstva financií, ale jednotlivých rezortov. Odvody nemôžu byť nižšie, keď nadproporcionálne rastú výdavky. Na prvom mieste treba uviesť výdavky na zdravotníctvo – a z iných dôvodov výdavky na sociálnu sféru. Razantne vystupujete proti ďalšiemu výraznému zníženiu sadzieb dane z príjmov právnických osôb. Ako chcete podnikateľov daňovo motivovať, ak nie znížením sadzieb? – Pre fyzické osoby – podnikateľov od 1. 1. 2002 pri...Celý článok si môžete prečítať tu.