Grécko môže mať problémy prilákať investorov

Atény 1. júna (TASR) - Grécko sa musí presekať celou húštinou zastaraných obmedzení a zákonov na ochranu zamestnancov, ak chce, aby jeho ambiciózny privatizačný plán priniesol do štátnej pokladnice sumu, ktorú potrebuje na záchranu pred krachom a oživenie ekonomiky.

Vláde v Aténach sa za celý rok od schválenia úveru vo výške 110 miliárd eur od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie (EÚ) nepodarilo predať žiadne aktíva. Grécky kabinet v snahe upokojiť čoraz nahnevanejších veriteľov minulý mesiac sľúbil, že urýchli privatizáciu.

Ak ale neprijme zásadné, aj keď nepopulárne kroky, ako sú napríklad zvýšenie cien energií či zmena zákona, ktorá umožní novým majiteľom prepustiť nadbytočných zamestnancov sprivatizovaných štátnych firiem, zrejme sa mu nepodarí prilákať investorov a získať plánovaných 50 miliárd eur.

"Ak sa veci nezmenia, bude takmer nemožné predať podiely v štátnych firmách, alebo predajná cena dosiahne len 10 % z ich skutočnej hodnoty," konštatoval Stefanos Manos, bývalý minister a autor privatizácie telekomunikačnej spoločnosti OTE v 90. rokoch.

EÚ a MMF tlačia na Grécko, aby uskutočnilo rozsiahlu privatizáciu a získalo tak peniaze na zníženie svojho dlhu.

Ale zamestnanci niektorých štátnych spoločností, ktoré sa majú privatizovať, sú doslova "neprepustiteľní" vďaka zastaranému a ochranárskemu Zákonníku práce. To odradí investorov, ktorí budú musieť znížiť výdavky týchto firiem, aby dosiahli zisk.

Nemecký Deutsche Telekom, ktorý už vlastní 30-% podiel v OTE, si možno ako podmienku pre kúpu ďalšieho 16-% podielu v gréckej firme určí zmenu zákonov na ochranu štátnych zamestnancov.

Okrem toho podľa analytikov nie je pravdepodobné, že sa Aténam podarí predať podiely v štátom kontrolovaných bankách Postal Savings Bank a ATEbank, ktoré sú priam po krk namočené v toxických gréckych dlhopisoch. Žiadny zahraničný investor ich nekúpi, ak vláda z portfólia týchto bánk neodpíše najmenej 50 % zlých aktív, domnieva sa analytička banky UniCredit Tania Goldová.

A ak to Grécko myslí vážne s predajom 17-% podielu v najväčšej energetickej firme PPC, musí vyriešiť ďalšiu nepríjemnú úlohu. Pokiaľ vláda nezastaví reguláciu cien elektriny pre domácnosti, ktoré patria medzi najnižšie v Európe, kupcov nepriláka.

Grécko musí tiež ešte vysvetliť EÚ, ako mieni vyriešiť problém s monopolným postavením PPC pri ťažbe uhlia, ktoré je v rozpore s pravidlami únie, a tiež, kde chce získať peniaze na emisné povolenky.

Podobné prekážky zrejme skomplikujú Aténam snahu o predaj "korunného klenotu" - podielu v lotériovom monopole OPAP.

Ale ani po odstránení všetkých obmedzení nebude mať vláda záruku, že privatizácia prebehne hladko. Predaj môže zabrzdiť nízka trhová hodnota firiem, zúrivý odpor odborových zväzov a nedostatok politickej podpory.

A navyše, ten, kto dostane mandát na predaj gréckeho štátneho majetku, napríklad nezávislá privatizačná agentúra, ktorú navrhnú veritelia Grécka, bude potrebovať špeciálnu ochranu pred odborármi aj verejnosťou zakotvenú v zákonoch.

"Bez zabezpečenia imunity sa nikto neodváži podpísať žiadnu dohodu o predaji štátneho majetku," dodal Manos.