Slovensko nemieni byť pasívne pri debate o pomoci Grécku

Bratislava 7. júna (TASR) - Slovensko má dobre známe výhrady k existujúcej pôžičke Grécku a vyjadrilo svoj jasný nesúhlas s účasťou na tomto programe. Pri rokovaniach o prípadnej novej pôžičkovej schéme cez Európsky fond finančnej stability (EFSF), tzv. euroval bude Slovensko účastníkom debaty, no nemieni byť pri nej pasívne. V reakcii na dnes zverejnené informácie nemeckého denníka Handelsblatt o údajnom odpore SR voči novej pomoci Grécku to pre TASR uviedol hovorca slovenského ministra financií Martin Jaroš.

"Minister financií mieni predovšetkým požadovať plnenie existujúceho ozdravného programu, ako aj veľmi prísny nový program, ktorého súčasťou bude privatizácia i kolaterál a ku ktorému sa zaviažu všetky relevantné grécke politické strany. Nový ozdravný balík by tiež mal byť prijatý spolu s účasťou súkromného sektora," priblížil slovenské požiadavky Jaroš.

Handelsblatt dnes s odvolaním sa na vysoko postaveného úradníka EÚ informoval, že šéfovia vlád eurozóny rozhodnú o druhom balíku pomoci Grécku pravdepodobne neskôr, než sa plánovalo. Plánované financovanie nového úverového balíka z EFSF totiž údajne narazilo na nečakane veľké ťažkosti zo strany Slovenska.

Krajina sa nezúčastňuje na súčasných dvojstranných úveroch eurozóny pre Grécko v celkovej hodnote 110 miliárd eur. V prípade, že by sa nový úverový program preniesol na EFSF, podieľalo by sa na ňom aj Slovensko. Preto sa vláda v Bratislave podľa nemeckého denníka zdráha, aby sa úvery pre Grécko presunuli na EFSF. Nemecko pred časom súhlasilo s takýmto riešením, aby sa spolková vláda vyhla háklivému hlasovaniu v spolkovom parlamente.

Odpor voči pomoci Grécku jestvuje aj vo Veľkej Británii. Nový úverový balík nemá byť totiž financovaný len z EFSF. Má sa použiť aj zostávajúcich 11 miliárd eur v Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme (EFSM) Európskej komisie (EK), do ktorého prispelo všetkých 27 členov únie.