Slovensko má päť podmienok k novej pôžičke Grécku

Slovensko bude pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať splnenie piatich podmienok. Prvou podmienkou Slovenska je podľa ministra financií Ivana Mikloša účasť súkromného sektora. „Najdôležitejším dôvodom prečo to požadujeme je, aby účet neplatili len daňoví poplatníci, ale aj tí ktorí požičiavali Grécku a zarábali na tom,“ uviedol v stredu po rokovaní vlády Ivan Mikloš.

Druhou požiadavkou bude podľa Mikloša široká politická dohoda gréckych politických strán na plnení záväzkov, a to vrátane opozičných strán. Rovnako bude Slovensko presadzovať privatizáciu štátneho majetku v Grécku, záruky, že nepríde o peniaze v prípade pôžičky, ako aj účasť Medzinárodného menového fondu (MMF). Stanovenie podmienok pri poskytnutí ďalšej pôžičky Grécku podľa Mikloša podporuje aj Nemecko, Holandsko, Fínsko či Slovinsko.

Stanovené podmienky by pritom mali byť súčasťou aj mandátu, ktorý by mal minister financií dostať na ďalšie rokovania o pôžičke. Požiadavka mandátu slovenského parlamentu podľa Mikloša vyplynula z pondelkových rokovaní zástupcov koaličných strán. „Ten mandát by mal byť taký, aby nám nezväzoval ruky,“ uviedol v stredu Mikloš. Čím bude podľa jeho slov konkrétnejší, tým menší manévrovací priestor na rokovaniach vytvorí. Konečná dohoda na novej finančnej pomoci Grécku by sa pritom mala uzatvoriť do 11. júla.

O účasti súkromného sektora na finančnej pomoci Grécku diskutovali ministri financií krajín eurozóny v Bruseli v utorok dlho do noci. Podľa Mikloša sa na tejto schôdzke nepodarilo nájsť dohodu. „Tie stanoviská zostávajú rozdielne. My sme v skupine krajín, ktorá považuje účasť súkromného sektora,“ uviedol v stredu Mikloš.

Podľa Ivana Mikloša pritom existujú rôzne formy účasti privátneho sektora na finančnej pomoci. Konkrétne rozhodnutie je však podľa jeho slov citlivé. Existujú totiž dôvody na čo najväčšiu účasť privátneho sektora, na druhej strane však predstavuje vysoký podiel súkromného sektora aj hrozbu prenesenia nákazy do iných krajín.

Veľkosť finančného balíka, ktorý bude Grécko potrebovať, dosahuje zhruba 120 mld. eur. V tomto objeme sú však podľa Mikloša aj príjmy z privatizácie a aj podiel súkromného sektora. Čím vyšší tak bude podiel prostriedkov z privatizácie, či z účasti privátneho sektora, tým menší balík peňazí tak v konečnom dôsledku budú musieť nájsť krajiny eurozóny a MMF.