Ministri financií odložili plán na záchranu Grécka na začiatok júla

Pridajte názor  Zdroj: TASR

20. 6. 2011 - Rokovania ministrov financií krajín eurozóny v Luxemburgu sa skončili v nedeľu hlboko po polnoci. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie uvoľniť novú, piatu tranžu zo sumy 110 miliárd eur, ktorú EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) prisľúbili Aténam v roku 2010 po vypuknutí finančnej krízy.

Luxemburg 20. júna (TASR) – Rokovania ministrov financií krajín eurozóny v Luxemburgu sa skončili v nedeľu hlboko po polnoci. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie uvoľniť novú, piatu tranžu zo sumy 110 miliárd eur, ktorú EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) prisľúbili Aténam v roku 2010 po vypuknutí finančnej krízy. Nakoniec k dohode o uvoľnení peňazí zatiaľ nedošlo.

Ministri v spoločnom vyhlásení, ktoré sa zrodilo dnes nadránom, uviedli, že si počkajú na správu Európskej komisie o gréckej snahe vyhovieť požiadavkám EÚ. Požiadavky bude obsahovať Memorandum o porozumení, ktoré by malo vzniknúť v najbližších dňoch na základe rokovaní medzi novou gréckou vládou a Európskou komisiou za účasti Európskej centrálnej banky (ECB) a MMF.

K tomu sa pridruží prísne monitorovanie prijímania kľúčových zákonov o fiškálnej stratégii a privatizácii, ktoré by mal schváliť grécky parlament koncom júna.

Za splnenia týchto podmienok dôjde k deblokácii nového finančného prídelu v celkovej výške 12 miliárd eur začiatkom júla, uviedli ministri. Tento termín i uvedenú sumu pred novinármi potvrdil aj belgický minister financií Didier Reynders.

Grécko naliehavo potrebuje prísun financií z piatej tranže, keďže štátna pokladnica dokáže udržať chod krajiny maximálne do polovice júla. Suma 12 miliárd eur od EÚ a MMF nie je len politickým inštrumentom zameraným na gréckych voličov, ktorí sa obávajú o svoje výplaty a dôchodky, ale aj pákou na záchranu enormne zadlžených gréckych bánk. Tie si už nemajú od koho požičiavať. Ich kolaps by znamenal ohrozenie veľkých európskych bánk a následný domino efekt by poznamenal aj ďalšie štáty, na čele s Portugalskom a Írskom. V zóne ohrozenia sú podľa prezidenta Euroskupiny Jeana-Clauda Junckera aj Belgicko, Taliansko a Španielsko.

Témou nočných rokovaní ministrov eurozóny bol tiež nový, dlhodobý plán na finančnú záchranu ohrozeného Grécka. Výška sumy druhého záchranného balíka zatiaľ nie je známa, aj keď sa uvažuje o sume okolo 100 až 120 miliárd eur.

Euroskupina po sedemhodinovom rokovacom maratóne uviedla, že na základe analýz a súčasných finančných okolností Grécko zrejme nebude schopné samo skonsolidovať svoj finančný trh. Preto sa ministri dohodli, že požadované dodatočné financovanie sa uskutoční oboma spôsobmi, za účasti oficiálnych aj súkromných zdrojov. Vstup súkromných investorov do procesu znižovania gréckeho dlhu bude pritom iba na dobrovoľnej a neformálnej báze.

Ministri financií sa na nočných rokovaniach nakoniec zhodli na tom, že Euroskupina do začiatku júla, aj na základe pokroku gréckej strany, zadefinuje hlavné parametre novej a jasnej stratégie financovania krachujúceho Grécka.

Slovenskú republiku na Rade ministrov zastupoval minister financií Ivan Mikloš.