Grécko musí Európu presvedčiť, že je poslušným žiakom

Luxemburg 20. júna (TASR) – Po nočnom rokovaní ministrov financií krajín eurozóny, ktoré pokračovalo dnes doobeda, sa dá povedať, že členovia Euroskupiny prehodili loptu na ihrisko súpera. Na dvor gréckej vlády a parlamentu. Akékoľvek ďalšie pôžičky zo strany medzinárodných inštitúcií sú možné iba po prijatí prísnych úsporných, reformných a privatizačných opatrení.

Po minulotýždňovom názorovom kolísaní ministrov financií ohľadom poskytnutia piatej tranže pre Grécko vo výške 12 miliárd eur, nedeľňajšie (19.6.) a dnešné zasadnutie Rady ministrov prinieslo Grékom studenú sprchu v podobe oneskorenia pôžičky o niekoľko týždňov. Euroskupina odložila na neskôr aj druhý, dlhodobý plán na finančnú záchranu Grécka.

Akákoľvek ďalšia pomoc krajín eurozóny a Európskej únie v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) je podmienená konkrétnymi krokmi gréckej strany. Znamená to, že grécky parlament musí koncom júna prijať prísne úsporné oparenia, ktoré už schválila nová vláda. Ide najmä o zníženie výdavkov v hodnote 28 miliárd eur.

Podľa vyhlásenia ministrov financií, ktorí Grékov vyzvali na národnú politiku jednoty, Euroskupina bude u Grékov pozorne sledovať "dĺžku, hĺbku a povahu prijatých reforiem."

"Aby sme mohli deblokovať nasledujúcu tranžu, musíme si byť istí, že grécky parlament odobrí a podporí vládny program prísneho šetrenia," vyhlásil v noci z nedele na pondelok Didier Reynders, belgický šéf financií. Dodal, že konečné rozhodnutie o poskytnutí piatej tranže pre Grécko bude prijaté začiatkom júla.

Jean-Claude Juncker, luxemburský premiér a zároveň prezident euroskupiny jeho slová potvrdil vyhlásením, že ak Grécko dodrží svoje slovo, peniaze prídu na účet do polovičky júla. Suma 12 miliárd eur je rozdelená medzi krajiny eurozóny (8,7 miliardy eur) a MMF (3,3 miliardy eur). Pre Grécko je týchto dvanásť miliárd do tucta nevyhnutných, nakoľko je známe, že vláda má peniaze na spravovanie štátu a tiež splácanie dlhov iba do polovice júla. Ak by k uvoľneniu tranže nedošlo, krajina by museli vyhlásiť platobnú neschopnosť.

Bankrot Grécka si EÚ neželá, nakoľko by dlhová nákaza mohla preskočiť aj na ďalšie ohrozené krajiny eurozóny. V prvom rade ide o Írsko a Portugalsko, no spomínajú sa aj krajiny ako Belgicko, Taliansko, Španielsko a belgický minister financií po prvýkrát v tejto súvislosti uviedol aj hlboko zadlžené Francúzsko.

To, čo sa ministrom eurozóny podarilo vyjasniť, je spôsob participácie súkromného kapitálu na kupovaní gréckych dlhopisov. Účasť súkromných investorov musí byť neformálna a maximálne dobrovoľná. Tento scenár pripomína "viedenskú iniciatívu" a dohodli sa na ňom v piatok minulého týždňa aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.

V roku 2009 sa v rámci viedenskej iniciatívy pre krajiny strednej a východnej Európy medzinárodné bankové inštitúcie dohodli, že zvýšia objem úverov pre tento región. Komerčné banky sa zaviazali, že nechajú otvorené úverové linky pre svoje dcérske spoločnosti vo východnej Európe a táto iniciatíva pomohla ochrániť bankové systémy v krajinách strednej a východnej Európy.