Napriek miernemu poklesu reálnych miezd životná úroveň neklesne

Bratislava 21. júna (TASR) - Napriek očakávanému poklesu reálnych miezd životná úroveň občanov SR v tomto roku neklesne. V súvislosti s novou makroekonomickou prognózou Ministerstva financií (MF) SR to dnes uviedol šéf rezortu Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).

"Vyššia ako predpokladaná inflácia, ktorá je ale daná vývojom svetových cien, pošle reálne mzdy do mierneho mínusu. Pôvodný odhad bol, že reálne mzdy by nemali poklesnúť a mali by zostať v zásade zachované. Celkové reálne príjmy a reálna spotreba obyvateľstva by ale mala stúpnuť, dokonca viac, ako ukazovali predchádzajúce prognózy," zdôraznil Mikloš na dnešnej tlačovej konferencii.

Príčinou tohto javu je podľa neho pozitívny vývoj zamestnanosti v tomto roku. "Za prvý kvartál vzniklo 33.000 nových pracovných miest. Predpokladáme, že pozitívny vývoj zamestnanosti bude pokračovať aj v druhom polroku," avizoval šéf rezortu financií.

Ministerstvo financií dnes zverejnilo aktualizovanú prognózu, v ktorej očakáva rast slovenskej ekonomiky v tomto roku o 3,6 %. Ešte vo februári pritom rezort predpovedal rast hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 3,4 %.

"Za zrýchlením rastu stojí tohtoročné výrazné oživenie v zahraničí. Vyššia produkcia sa prekvapujúco silne pozitívne prejavuje na číslach zamestnanosti, čo prispeje k vyššej spotrebe domácností," konštatuje v komentári k aktuálnej prognóze Inštitút finančnej politiku (IFP) rezortu financií.

Inflácia by sa podľa nových odhadov mala v roku 2011 zrýchliť na 4,1 %, a to predovšetkým v dôsledku výrazných rastov cien komodít na svetových trhoch. Tento fakt by mal spôsobiť pokles reálnych miezd o 0,6 %. "Aj keď reálna priemerná mzda poklesne, hlavne vďaka výraznému zvýšeniu zamestnanosti o 33.000 osôb sa celkové príjmy obyvateľstva reálne zvýšia o 1,8 %," konštatujú analytici rezortu financií.

V nasledujúcich rokoch by slovenská ekonomika mala pokračovať v rastoch na úrovni presahujúcej 4 %, tie by však mali byť mierne pomalšie, než predpokladali februárové odhady. Hlavnými príčinami zmien sú podľa IFP neistoty vo vonkajšom prostredí podporované zhoršením očakávaní o ekonomickom vývoji a dlhovou krízou krajín eurozóny.