Účasť súkromného sektora na pomoci Grécku nie je istá

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu vyhlásila, že účasť súkromného sektora na druhom programe finančnej pomoci Grécku naráža na jasné limity, keďže mnohé členské štáty nesúhlasia ani s dobrovoľným príspevkom bánk k riešeniu gréckych dlhových problémov. Zároveň je reálne, že ratingové agentúry by vnímali negatívne aj miernejšie riešenia, akým je napríklad predlženie splatnosti dlhopisov. "Dobrovoľná účasť súkromných veriteľov má v Európe iba veľmi málo prívržencov. Je to Holandsko, do určitej miery Fínsko a veľkým víťazstvom bolo, že sa pripojilo Francúzsko," povedala Merkelová na pôde výboru pre európske záležitosti dolnej komory nemeckého parlamentu. "To, čo sa nám doma zdá byť úplne samozrejmé, je teda v Európe úplne inak a získať väčšinu pre toto riešenie nebude ľahké," povedala Merkelová.

Nemecko pôvodne naliehalo na európskych partnerov, aby súhlasili s predĺžením splatnosti gréckych dlhopisov o sedem rokov. Vláda v Berlíne však od tohto riešenia upustila a nemecká kancelárka minulý týždeň v zhode s Francúzskom podporila účasť súkromných veriteľov na pomoci Grécku výlučne na dobrovoľnej báze. Radikálnejší prístup v podobe zníženia nominálnej hodnoty gréckeho dlhu, čo by výrazne zaťažilo banky, podporujú v nemeckom parlamente niektoré strany na čele s opozičnými sociálnymi demokratmi.

Takéto riešenie by však podľa Merkelovej mohlo viesť k tomu, že o pomoc v rámci záchranného mechanizmu eurozóny by museli požiadať aj krajiny, ktoré dokážu riešiť svoje problémy vlastnými silami. "Viedlo by to k situácii, v ktorej by iné krajiny, ale nie Nemecko, nedokázali rekapitalizovať svoje banky bez toho, aby sa stali terčom trhov. A tým by sme v Európe vyvolali rozšírenie nákazy, za čo ja nechcem byť zodpovedná," povedala Merkelová.