Poslanci by mali definitívne schváliť okolo 30 zákonov

Bratislava 26. júna (TASR) - Posledná schôdza pred letnou prestávkou čaká na poslancov Národnej rady SR (NR SR). Zísť by sa mali v utorok 28. júna. Počas dvojtýždňového zasadnutia by mali stihnúť prerokovať viac ako 80-bodový program. Približne 30 zákonov alebo noviel by mali definitívne schváliť, ďalšiu tridsiatku noriem by mali postúpiť do budúceho legislatívneho procesu. Ostatné body tvoria správy, analýzy, informácie, zmluvy, uznesenia aj voľby členov niektorých rád.

Búrlivú diskusiu možno očakávať o výslednú podobu Zákonníka práce. Premiérka Iveta Radičová už avizovala, že minimálne mzdové nároky, určované podľa kvalifikácie zamestnancov, by napokon mali zostať súčasťou Zákonníka práce aj po jeho novelizácii. S napätím sa bude čakať aj na to, ako dopadne šiesty pokus KDH o schválenie ústavného zákona o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Do druhého čítania sa dostal návrh s podporou 85 poslancov, z opozície dostali hlasy SNS aj Jána Počiatka zo Smeru-SD. Na konečné schválenie je potrebná ústavná väčšina 90 hlasov.

V prvom čítaní sa budú poslanci zaoberať napríklad vládnou novelou zákona o stavebnom sporení. Ministerstvo financií navrhuje obmedziť výšku poplatkov sporiteľní pri dotovanom stavebnom sporení a úplne zastaviť štátne príspevky pre tzv. medziúvery, s čím stavebné sporiteľne nesúhlasia. Minister zdravotníctva predloží parlamentu novelu zákona o liekoch a zdravotných pomôckach, na základe ktorej by sa mal zmeniť spôsob predpisovania liekov.

Lekári by síce aj naďalej mali napísať na recept konkrétny názov lieku, zároveň však budú musieť uviesť aj účinnú látku. Povinnosťou lekárnika bude vydať najlacnejší liek.

Parlament musí opätovne prerokovať aj štvoricu zákonov, ktorú mu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič - o používaní jazykov národnostných menšín a tlačový zákon. Nesúhlasí s tým, aby NR SR zrušila zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Päť pripomienok má aj k novele zákona o prokuratúre, ktorú navrhuje neschváliť ako celok. Prezident sa okrem iného domnieva, že podľa novej právnej úpravy by nebolo možné vydávanie "tzv. negatívnych pokynov". Tie považuje za prostriedok nadriadeného prokurátora pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov pred nezákonným začatím trestného stíhania, vznesením obvinenia, vzatím do väzby či podaním obžaloby.