Transfery peňazí Grécku nepomôžu, potrebuje investície

Frankfurt nad Mohanom 27. júna (TASR) - Súčasná situácia Grécka je podobná, v akej sa na začiatku roka 1990 nachádzala Nemecká demokratická republika (NDR). Vláda socialistického štátu neustále prosila vládu Nemeckej spolkovej republiky o peniaze, aby mohla zapchať diery v štátnom rozpočte a aby udržala vlastnú štátnosť. Vláda kancelára Helmuta Kohla žiadosti odmietla, lebo v NDR bez zásadných reforiem videla len bezodný sud.

Najdôležitejším bodom obratu trhovej prestavby bola hospodárska, menová a sociálna únia (medzi oboma nemeckými štátmi), ale rovnako s ňou spojená aj privatizácia hospodárstva. Nie všetko sa darilo ľahko, ale teraz, 20 rokov od začiatku zmien, sa dostala dosť ďaleko konkurencieschopnosť hospodárstvo, ktoré v nových spolkových krajinách charakterizuje vysoký stupeň industrializácie a inovácií.

Tento vývoj by mohol byť príkladom aj pre súčasné Grécko. Menová únia a štátne formy pomoci môžu zabrať len v prípade jeho systémovej transformácie. Aj keby Grécko vystúpilo z menovej únie, pravdepodobnosť štátneho bankrotu zostane vysoká. Jeho úvery sú denominované v eurách. Teda pri reálnej devalvácii novej meny o 30 % by sa ich splatenie stalo nereálnym, lebo grécky dlh by prekročil dvojnásobok hodnoty hrubého domáce produktu (HDP) krajiny. Grécko by sotva bolo konkurencieschopné. Jeho hospodárska štruktúra nevytvára na to podmienky. Je bez odvetví, ktoré by po devalvácii pozvoľna začali nahrádzať drahé dovážané tovary. Tým by sa notoricky zlá zahranično-obchodná situácia krajiny ešte viac zhoršovala.

To poznali aj krajiny so štátnym socializmom. Rastúce ceny surovín museli zvládať stratou už existujúcich hodnôt (value-substracting), lebo nemali nijaké iné alternatívy. Dlhodobé nepriaznivé dôsledky tohto vývoja pokladali najmä poľskí ekonómovia za hlavnú príčinu poklesu úrovne svojej krajiny v 70. rokoch minulého storočia.

Grécko musí výrazne zlepšiť šance podnikateľských kruhov. Vláda by mala vo väčšom rozsahu a rýchlejšie než doteraz umožniť, aby do krajiny prichádzali zahraničné investície. Atény by mali využiť svoju príležitosť, aby sa stali mostom na Blízky východ. Okrem toho musí Grécko obnoviť svoje tradície, ktorými boli v minulosti obchod, obchodné námorníctvo, ako aj bankový sektor.

V turizme sa skrýva ďalší potenciál. Potvrdzuje to aj pohľad na tureckého suseda. Úspory sú nevyhnutné, ale Grécko potrebuje predovšetkým expanzívne pôsobiace investičné stratégie. Iba nimi sa totiž dajú prekonať negatívne efekty úspor, ktoré pôsobia obmedzujúco na konkurencieschopnosť. Bez nich sa krajina nemôže zachrániť.

Transferom peňazí sa treba vyhnúť. Ako ukazujú doterajšie skúsenosti EÚ, vyvolávajú len rast cien, lebo sa prednostne vynakladajú na nákup miestnych produktov. Mzdy v regionálnej ekonomike rastú, čo sa potom prenesie do priemyslu a jeho konkurencieschopnosť upadá.

Problémy vyvolávané transfermi môžu zničiť veľa úsilia. Investičné prostriedky na rozdiel od tých, ktoré sú spojené s veľkými novými zariadeniami, pôsobia neutrálne. Iba prebytok v zahraničnom obchode umožní, aby sa krajina vymanila zo stavu, v ktorom stráca hodnoty (majetok). Avšak tu ide o generačnú úlohu, na ktorú sa musí spoliehať aj chorý štát.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.