SaS chce v Zákonníku práce presadiť konto pracovného času
Pridajte názor12. 7. 2011 - Možnosť akumulácie kladných ako aj záporných hodín má podľa návrhu poslancov zamestnávateľom umožniť lepšie reagovať na potreby odberateľov a administratívne zjednodušiť systém kumulácie práce, ktorá by inak bola označená za prácu nadčas.
V novele Zákonníka práce chcú poslanci SaS presadiť ďalšiu zmenu. Poslankyňa strany Natália Blahová predstavila v utorok v pléne pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je zavedenie konta pracovného času s možnosťou akumulácie kladných ako aj záporných hodín. To má zamestnávateľom umožniť lepšie reagovať na potreby odberateľov a administratívne zjednodušiť systém kumulácie práce, ktorá by inak bola označená za prácu nadčas.
Konto pracovného času, ako spôsob nerovnomerného rozvrhnutie pracovného času, by mal mať zamestnávateľ možnosť zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Pri jeho uplatňovaní by mohol zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce menej. Priemerný týždenný pracovný čas by však nemohol v období najviac 12 mesiacov po sebe presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ by mal byť pritom povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Spolupredkladateľmi návrhu sú aj Jana Kiššová a Juraj Droba, obaja SaS.
Ďalší pozmeňujúci návrh predstavil aj poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, ktorý chce presadiť, aby poklesol poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb prostredníctvom stravovacích poukážok. "Dnešná úroveň poplatku za sprostredkovanie je neúmerné vysoká," vyhlásil v pléne Kaník. Úroveň poplatku, ktorá v súčasnosti presahuje 6 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke, by tak po zmene mala byť maximálne 3 %. V rozprave po Ľudovítovi Kaníkovi vystúpil posledný ústne prihlásený poslanec, Branislav Ondruš (Smer-SD), ktorý predstavil pozmeňujúce návrhy opozičného Smeru. Ten navrhuje zachovať minimálne mzdové nároky, doterajší model reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú či zachovať maximálnu dĺžku skúšobnej doby. Okrem iného chce najsilnejšia opozičná strana zachovať aj doterajšie výpovedné lehoty či výšku odstupného.