Poslanci pomohli zdravotníkom, znížili poplatky pre emitentov gastrolístkov

Bratislava 13. júla (TASR) - Do definitívnej verzie Zákonníka práce (ZP), ktorú dnes odsúhlasili poslanci, sa dostalo niekoľko zmien z dielne koaličných poslancov. V nich vyšli v ústrety zdravotníckemu personálu či obmedzili poplatky pre emitentov stravných poukážok.

Od septembra tohto roka, plánovanej účinnosti novely, bude môcť zdravotník odmietnuť prácu nadčas a nočné služby v prípade, ak je starší ako 50 rokov. Novinkou je aj povinnosť pre zamestnávateľa poskytnúť zdravotníkovi ročne päť dní plateného voľna na sústavné vzdelávanie.

Zmena tejto legislatívy by mala byť ústretovejšia aj k matkám. Firmy totiž budú môcť prepustiť tehotnú ženu, matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu matku počas skúšobnej doby iba vo výnimočných prípadoch.

K ukončeniu pracovného pomeru bude možné dôjsť iba písomne. Zamestnávateľ takéto rozhodnutie nemôže zdôvodniť tehotenstvom ani materstvom. Ak nie sú splnené tieto podmienky, výpoveď je neplatná. Tento návrh predložila poslankyňa SaS Natália Blahová.

Koalícia tiež podporila pozmeňovací návrh z dielne Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS). Ten presadil, aby emitenti gastrolístkov mohli dostať poplatok za zabezpečenie týchto lístkov maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravnej poukážke.

Poslanci však neodsúhlasili návrh nezávislého poslanca Igora Matoviča, ktorý presadzoval možnosť nahradiť stravné lístky peniazmi. Toto nepodporili jeho kolegovia z KDH, SDKÚ-DS a Mosta-Híd. "Ide o začiatok konca stravovacích návykov," poznamenal poslanec Stanislav Janiš (SDKÚ-DS), ktorý návrh nepodporil. Upozornil, že na takýto krok chýba dosahová štúdia.

Matovičovi neprešiel ani druhý pozmeňovací návrh. Slováci si tak nebudú môcť presunúť deň pracovného pokoja na piatok. Proti boli poslanci z OKS a niektorí z SDKÚ-DS a KDH. Presun sviatkov presadzoval aj šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS), ten pôvodne navrhoval, aby sa mohol deň voľna vybrať v piatok alebo pondelok.

V pléne neprešiel ani návrh, aby zostali obchody zatvorené počas sviatkov. Pre maloobchodníkov tak naďalej zostáva iba obmedzenie otvorenia ich prevádzok 24. a 25. decembra, 1. januára a na Veľkonočnú nedeľu.

Ich zatvorenie počas všetkých sviatkov presadzoval šéf sociálneho výboru Július Brocka (KDH). Rodiny by totiž mohli takto tráviť spolu viac času. "Ja s tým nemám problém, úplne v pohode takto prežíva aj západný svet," podporil ho počas rozpravy jeho koaličný partner Stanislav Janiš (SDKÚ-DS).

"Nič nie je čierne, ani biele," upozornil Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). Uviedol, že následne by bolo potrebné riešiť aj situáciu napríklad čašníkov, zdravotníkov, železničiarov či iných profesií, kde je nepretržitá prevádzka nevyhnutnosťou.

Kaník zdôraznil aj negatívny dosah takéhoto rozhodnutia na zamestnanosť. Ako dodal Juraj Droba (SaS), o sviatočné zmeny je "bitka", pretože plat je v týchto prípadoch vyšší minimálne o 50 %. "Záujem vysoko prevyšuje možnosti," podporil Kaníka.

Vlastný návrh sa v parlamente nepodarilo presadiť ani poslankyni za KDH Monike Gibalovej. Firmy tak nebudú môcť prepustiť svojich zamestnancov iba z dôvodu, že títo získajú nárok na starobný dôchodok.

Proti takémuto návrhu sa postavili aj jej kolegovia z vlastného klubu, ako aj koaličnej SDKÚ-DS, nepáčil sa ani opozícii. Tá upozornila, že Zákonník práce môže skončiť na Ústavnom súde SR v prípade, ak by tento návrh v pléne prešiel.

Ako v rozprave podotkla Jana Dubovcová (SDKÚ-DS), takáto zmena je v rozpore s medzinárodnými dohovormi či listinou práv a slobôd. Práve z tohto dôvodu za ňu nezahlasovala. "Ak by takýto návrh prešiel, potom nebudem môcť zahlasovať za zákonník ako celok," poznamenala.

"Zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na také skončenie, ktoré súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka, alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby," citovala Dubovcová medzinárodný záväzok. Dodala tak, že iné dôvody na rozviazanie pracovného pomeru sú už nad rámec tohto dohovoru.

"Nie je proti antidiskriminačnému zákonu," bránila sa Gibalová. Zdôraznila, že takáto zmena legislatívy je v súlade s judikatúrou Európskej únie, keď už samotný Európsky súdny dvor zaviedol precedens možnosti skončenia pracovného pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku. "Nepovažujem tento návrh za nesúlad s ústavou, pretože nedáva obligatórnu, ale fakultatívnu možnosť takéhoto zamestnanca prepustiť," uzavrela.