Eurozóna chce kvôli záchrane Grécka zaviesť nový bankový poplatok

Atény/Berlín 18. júla (TASR) - Nový záchranný balík pre Grécko získava konkrétnejšiu formu. Podľa nemeckého portálu Welt Online by sa na jeho princípoch mali lídri eurozóny dohodnúť už na štvrtkovom (21.7.) summite. Rokuje sa aj o účasti súkromného sektora, ktorá by sa mohla zrealizovať prostredníctvom nového poplatku, ktorý by platili banky.

"Vo štvrtok musíme dospieť k výsledku, ktorý podporia všetci z eurozóny," uviedol pre Welt Online nemenovaný zdroj z nemeckých vládnych kruhov.

O plánovanom bankovom poplatku pre súkromný sektor sa ešte nerozhodlo s konečnou platnosťou. Poplatok by sa mal týkať všetkých bánk, nielen finančných inštitútov, ktoré sú angažované v Grécku. Poplatok by mal byť spôsobom, ako sa na záchrane Grécka zúčastní okrem daňových poplatníkov aj súkromný sektor. Účasťou súkromného sektora podmieňujú ďalšiu pomoc Aténam okrem Nemecka aj Fínsko, Holandsko alebo Slovensko.

Súkromný sektor by sa mal na ďalšom záchrannom balíku podieľať ešte aj iným spôsobom. Uvažuje sa o výkupe gréckych vládnych dlhopisov európskym fondom finančnej stability EFSF alebo samotným Gréckom za ceny, ktoré sú len o málo vyššie nad ich aktuálnou trhovou cenou. Krajiny eurozóny počítajú s tým, že súkromní investori predajú grécke dlhopisy výrazne pod ich nominálnou hodnotou. Zľava bude závisieť od doby ich splatnosti, ale v niektorých prípadoch by mala dosiahnuť až 40 %. Spolkové ministerstvo financií odhaduje, že týmto spôsobom by sa mohol verejný dlh Grécka znížiť o 20 miliárd eur.

Nemecký návrh predĺženia splatnosti gréckych dlhopisov je považovaný za príliš riskantný z dôvodu nebezpečenstva, že ratingové agentúry znížia hodnotenia úverovej bonity krajiny na úroveň znamenajúcu platobnú neschopnosť. V rámci EÚ vraj nemá žiadnu šancu.

Spolkový minister financií Wolfgang Schäuble nepresadil ani ďalšiu dôležitú vec. Ešte na poslednom stretnutí ministrov financií eurozóny dôrazne požadoval, aby sa na druhom záchrannom balíku pre Grécko, ktorý má mať hodnotu až 120 miliárd eur, pracovalo do septembra. Schäuble narazil na tvrdý odpor zo všetkých strán. Hlavnou príčinou sú obavy z rozšírenia dlhovej krízy. Rozhodnutie by nakoniec malo padnúť už tento týždeň.