Eurozóna má tri možnosti zapojenia súkromného sektora do pomoci Grécku

Brusel 19. júla (TASR) - Eurozóna uvažuje o troch spôsoboch zapojenia súkromných investorov do druhého balíka pomoci pre Grécko. O týchto možnostiach hovorili predstavitelia eurozóny minulý týždeň prostredníctvom telefonickej konferencie, vyplýva z dokumentu, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters.

Dokument, v ktorom sa preberajú tieto možnosti, je datovaný 16. júla. Je súčasťou snahy eurozóny zabezpečiť financovanie Atén počas najbližších troch rokov a upokojiť obavy trhov týkajúce sa udržateľnosti dlhov v ďalších okrajových štátoch regiónu, ako sú Taliansko a Španielsko. Lídri eurozóny budú rokovať o druhom balíku pomoci pre Grécko na mimoriadnom summite vo štvrtok (21.7.).

Prvou možnosťou je výkup gréckych dlhopisov a zvýšenie dôveryhodnosti dlhu verejného sektora. Zrejme by to viedlo k zníženiu hodnotenia gréckeho dlhu na úroveň znamenajúcu čiastočnú alebo úplnú platobnú neschopnosť.

Dokument nespresňuje, akým spôsobom chce eurozóna zvýšiť dôveryhodnosť gréckeho dlhu. Na takéto účely sa často využíva sekuritizácia, kolateralizácia alebo iná forma poistenia proti platobnej neschopnosti emitenta dlhu. Podľa jedného zo scenárov sa vraj počíta s tým, že nové 30-ročné grécke dlhopisy, ktoré by v rámci swapovej operácie nahradili existujúci dlh, by boli kryté cennými papiermi s ratingom AAA, napríklad dlhopismi Európskeho fondu finančnej stability (EFSF).

Druhou možnosťou je predĺženie splatnosti gréckeho dlhu podobným spôsobom, ako to navrhovali francúzske banky. Tento scenár by pravdepodobne tiež viedol k zníženiu ratingu Grécka na čiastočnú platobnú neschopnosť.

Tretia možnosť vychádza z dane pre finančný sektor alebo decentralizovanej dohody so súkromnými bankami, podobnej takzvanej Viedenskej iniciatíve, predovšetkým s gréckymi, ktoré vlastnia veľký objem gréckeho vládneho dlhu. Táto možnosť by zrejme neviedla k zhoršenie ratingu krajiny až na čiastočnú platobnú neschopnosť.

V rámci takzvanej Viedenskej iniciatívy sa banky v čase finančnej krízy dohodli na pomoci pre Bosnu a Hercegovinu, Maďarsko, Lotyšsko, Rumunsko a Srbsko. Zahraničné banky, ktoré vlastnili podiely v bankách regiónu sa zaviazali, že neodídu z týchto krajín. Súčasťou bola aj reinvestícia prostriedkov zo splatných dlhopisov v týchto štátoch.

Pre eurozónu by bola najlacnejšia tretia možnosť, pričom len v tomto prípade by príspevok súkromného sektora prevýšil náklady, ktoré by museli z dôvodu jeho zapojenia znášať krajiny eurozóny.