Nebankové spoločnosti: reklama na ticho

Koncom 90. rokov plnili slovenské námestia už iba obete nebankových subjektov, v tomto prípade podvedení klienti Nick finance.

Snímka TASR/Svätopluk Písecký

Peter Vavro

Koncom 90. rokov postihla Slovensko vlna krachov nebankových subjektov. A na konci tohto vlnobitia zostali tisícky poškodených občanov a desaťmilióny spreneverených korún. Prečo sa to muselo napokon dostať až do takéhoto štádia?

PRST BOŽÍ, PRST NBS

V septembri 1998 zverejnila Národná banka Slovenska (NBS) oznam, v ktorom poukázala na nerešpektovanie zákona o bankách z roku 1992. Podľa neho konali nebankové spoločnosti v rozpore so zákonom, keďže naďalej (aj napriek pripomienkam NBS) inzerovali vloženie peňazí na nereálne vysoký úrok, prípadne výnos alebo aj ponuky poskytnutia tzv. nebankových pôžičiek alebo úverov. Na otázku, ako je potom možné, že časť nebankových subjektov pokračovala v činnosti až k sebadeštrukcii a ohrozeniu vkladov občanov, nám hovorca NBS Ján Onda pripomenul, že NBS nie je orgán činný v trestnom konaní, ktorý by mal tieto veci prešetrovať.

KRÁĽOVSKÉ ÚROKY

Pravdupovediac, banky s licenciou NBS nemajú v konkurencii nebankových subjektov veľké šance pri poskytovaní úrokov. Elia, Sun, Corrax či Allegros ponúkali ziskuchtivému obyvateľstvu zúročenie vkladov vo výške 40-70 %, čo muselo vyvolávať medzi skeptikmi viac ako zhovievavý úsmev na tvári. Naopak, medzi časťou našich spoluobčanov to však vyvolalo veľký záujem, ktorý vyvrcholil masovým vkladaním peňazí do týchto subjektov. Médiá sa predbiehali v objeme reklamy, a niektorí novinári v oslavných tirádach nad výstavbou slnečných bytov v gescii spoločnosti Sun. A ako to už býva, po veľkých očakávaniach muselo zákonite prísť veľké sklamanie.

PREBUDENIE ZO SNA

K zlomu došlo v roku 1999. Predtým sa však, najmä na území Košíc, pritom diali veci nevídané. Klient, resp. občan XY vložil peniaze do nebankového domčeka a vyplatili mu prvé úroky. Jeho spokojnosť nedokázalo nalomiť ani poznanie, že jeho „nebanka“ následne skrachovala a o peniaze prišli nasledovníci občana XY. Naopak, náš radový biznismen stál onedlho v rade pred ďalšou záložňou, resp. nebankovou inštitúciou, kde sledoval možnosť ďalšieho zúročenia svojich vkladov. Tentoraz sa však stalo to, čo sa jedného dňa stať muselo. Po uzatvorení zmluvy o tzv. tichom spoločenstve a niekoľkomesačnom čakaní na zázrak sa dozve-del, že jeho tichí spoločníci zmizli aj s jeho peniazmi. A tak sa z občana XY stal podvedený klient a autor trestného oznámenia v jednej osobe.

A VYŠETROVANIE POKRAČUJE

Napriek tomu, že Allegros zmizol z mapy nebankových inštitúcií ešte v roku 1999, vyšetrovanie tohto kolosálneho podvodu (odhadovaná škoda je 250 miliónov Sk) pokračuje kontinuálnym vypočúvaním stoviek poškodených „klientov“. Vyšetrovateľ prípadu nám zároveň potvrdil, že pre podvod sú trestné stíhané dve osoby, avšak vzhľadom na „citlivé okolnosti“ celej kauzy ich odmietol identifikovať. „Nedá sa však povedať, že by

Allegros pôsobil ako práčka špinavých peňazí,“ reagoval tak na informácie, ktoré spájali hlavných aktérov tohto subjektu s podsvetím. Pre vyšetrovanie väčšiny nebankových subjektov sa však nájdu spoločné charakteristické znaky: dlhodobé preverovanie stoviek trestných oznámení, nemožnosť materiálneho od-škodnenia podvedených tichých spoločníkov a zavreté dvere za hlavnými aktérmi a ich majetkom.

NA MEDZINÁRODNEJ STOPE

Novým typom podvodu sa stáva nakladanie s peniazmi na burze. Slovenská vetva spoločnosti Trends Trading Slovakia, s.r.o. (korene má v Rakúsku u pánov Brungmana a Van Damma), vzniká až v roku 1999, keď niektorí Slováci už vedia, že sa stali doživotnými obeťami nebankového podnikania. Ich spoluobčania však znova naleteli reklamnej kampani a vkladajú miliónové sumy do TTS, ktorá sa zaviaže, že ich zhodnotí na newyorskej burze. Pád z mediálnych výšok nastáva v roku 2000, keď na Slovensko prenikajú informácie o páde postkomunistických filiálok TT GmbH v Poľsku a iných krajinách. „Trestné stíhanie pokračuje vo veci, občania SR zatiaľ neboli obvinení,“ hovorí nám ďalší vyšetrovateľ. V súčasnosti sú

vyšetrované aj „dcéry“ TTS - Eurovice a Greyhamm, kde svoju stopu zanechal znovu Job Brungman.

REKLAMA NA TICHO

Zákon o bankách pritom jasne zakazuje pôsobiť na slovenskom finančnom trhu subjektom, ktoré bez povolenia vystupujú ako banka a prijímajú vklady. Rovnako bez povolenia poskytujú vklady z úrokov. Nie je takisto možné, aby niekto iný ako banka s licenciou NBS poskytoval úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo inej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy. Naopak, ich činnosť legitimituje Občiansky zákonník formou zmluvy o tichom spoločenstve. Mimochodom, aj MF SR prijalo v roku 1988 interný pokyn na zdaňovanie príjmov nebankových subjektov. Otázkou zostáva mlčanie štátnych orgánov, ktoré mali priamo pred očami každý deň inzeráty a reklamu nebankových spoločností, lákajúcich ľudí na fantastické zúročenie vkladov. „Je to až príliš nápadné a predpokladám, že niektorí štátni úradníci mali na tom osobný záujem,“...

Celý článok si môžete prečítať tu.