OZ Nie ropovodu tvrdí, že ropovod je pre SR nevýhodný

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 19. júla (SITA) - Ropovod zo Slovenska do Schwechatu nie je podľa občianskeho združenia (OZ) Nie ropovodu cez Žitný ostrov zo strategického hľadiska pre Slovensko výhodný. "Pre nás tento projekt zostáva veľmi škodlivý. SR ním ekonomicky nezíska. Investície do projektu by boli efektívnejšie vynaložené na rekonštrukciu, alebo údržbu už existujúceho ropovodu," povedal v utorok novinárom podpredseda združenia Tomáš Mikulec. Najlepšie by podľa Mikulca bolo, keby sa projekt nerealizoval. "Náš prvotný bod je byť proti ropovodu, lebo ho nepovažujeme za vhodný na realizáciu. Ale sme prístupní na vhodnú trasu," uviedol.

Podľa predsedníčky združenia Liliany Ráztockej spoločnosť BSP, ktorá stojí za výstavbou ropovodu, sa vyjadruje, že Slovensko nemá napojenie na ropovod zo západu. "Nie je to pravda. Slovensko má napojenie na ropovod Adria v Šahách. Pri väčšej snahe by sa kapacita pripojenia mohla zvýšiť na šesť miliónov ton ročne. Tým by Slovensko bolo ropou plne zabezpečené,“ dodala.

Vláda má v septembri rozhodnúť, či ropovod do Schwechatu pôjde kratšou alebo dlhšou trasou. "Predložili sme dostatok argumentov, že tento projekt má zmysel," povedal v utorok novinárom prokurista spoločnosti BSP Robert Nemcsics. BSP je spoločným podnikom Transpetrolu a ÖMV. Podľa Nemcsicsa pokračujú práce na dokladovaní ekonomickej efektívnosti a ekologickej nekonfliktnosti možných trás ropovodu, ktorý mal pôvodne viesť cez Žitný ostrov. Súčasná vláda však zmenila stanovisko predchádzajúcej a ropovod cez Žitný ostrov by viesť nemal. "Základné zadanie je obísť Žitný ostrov," povedal ďalší prokurista spoločnosti Peter Roth. Nemcsics však upozornil, že aj realizácia ropovodu cez Žitný ostrov by bola ekologicky čistá. Podľa neho však na Žitnom ostrove je rafinéria, ktorá nesie obrovské ekologické riziká.

Vybudovať ropovodné prepojenie plánuje slovenská spoločnosť Transpetrol s rakúskym partnerom ÖMV, založili firmu BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát. Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez Karpatský alebo Mestský koridor. Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 do 152 kilometrov. Ak by sa spoločnosti rozhodli pre trasovanie ropovodu cez Karpatský koridor, ropovod by sa napojil na rakúsku stranu v území ohraničenom mestami Marchegg a Záhorská Ves. Napájací bod by bol v okolí Jablonice. Pri využití Mestského koridoru by sa ropovod napojil v okolí obcí Jarovce - Kittsee alebo Petržalka - Kittsee. Ropovod by prechádzal cez hlavné mesto Slovenska a napájací bod by bol pri Veľkom Bieli. Mestský koridor počíta s definitívnym odklonom súčasnej trasy ropovodu Družba vedúcej do rafinérie Slovnaft z územia Žitného ostrova.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.