Situácia v eurozóne je podľa Radičovej vážna

Situácia je vážna, svedčí o tom aj zvolanie mimoriadneho summitu. Povedala to počas letu na štvrtkové rokovanie lídrov krajín Európskej únie premiérka Iveta Radičová. Tvrdí, že rozhodovanie, ako bude vyzerať eurozóna, je rozhodovaním týchto dní. Pozícia Slovenska v otázkach Grécka a stabilizačných mechanizmov je však podľa nej jasná od začiatku. "Morálny hazard sme nikdy nepodporovali a nebudeme," konštatovala. Slovensko nemení postoj k opatreniam, ktoré sa rozhodlo podporiť pred rokom v rámci prvého eurovalu, uviedla premiérka.

Nové udalosti, ktoré v posledných týždňoch problémy so suverénnymi dlhmi štátov komplikujú, však aj Slovensko donútili k novým požiadavkám pre poskytnutie záchranného balíka pre niektorú z problémových krajín. "Tie sú známe. Teda privátny sektor a kolaterál, bez toho to jednoducho nejde,“ dodala Radičová. A práve forma účasti privátneho sektora bude jednou z kľúčových tém štvrtkového summitu. V prípade Grécka sa uvažuje nad predlžovaním splatnosti dlhov, ale aj nad ich spätným odkupovaním.

Otázkou posledných dní je tak predovšetkým ozdravný program pre Grécko. Lídri eurozóny tvrdia, že ich záujmom je zabrániť, aby sa po prípadnom krachu Atén dlhová kríza rozširovala do ďalších problémových krajín. Preto sa otvárajú rôzne spôsoby, ako grécky dlh uhasiť bez toho, aby to nespôsobilo kolaps na finančných trhoch. A zároveň ubezpečiť trhy, že eurozóna je dosť silná aj na záchranu ďalších prípadných žiadateľov o pomoc.

Jedným z týchto nápadov bolo aj navýšenie prvého eurovalu na jeho dvojnásobok, teda 1,5 bil. eur. S tým by však podľa premiérky Radičovej Slovensko nesúhlasilo. "Navyšovanie eurovalu by bol zlý vtip,“ povedala. Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), teda prvý euroval, pritom už jedno navyšovanie vyžaduje - z pôvodných 440 mld. eur na 750 mld. eur, aby sa dosiahla pôvodne zamýšľaná úverová kapacita.

Diskutuje sa však napríklad aj o tom, aby súčasťou druhého programu pomoci pre Gréckou bola mimoriadna banková daň. Podľa informácii agentúry Reuters však po rokovaniach medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym zrejme tento nápad neprejde.

Rokovania medzi predstaviteľmi EÚ a veriteľmi zatiaľ nepriniesli dohodu o konkrétnej podobe účasti súkromných investorov na pomoci Grécku. Rozhovory narážajú na právne a politické prekážky najmä v súvislosti s obavami Európskej centrálnej banky (ECB), že úprava podmienok splácania gréckych pôžičiek by fakticky znamenala platobnú neschopnosť krajiny. Pokrok v otázke ďalšej pomoci Aténam by mal priniesť krízový summit, ktorý zvolal no štvrtok do Bruselu stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.