Eurozóna má vraj znížiť Grécku a Portugalsku úroky na 3,5 %

Záchranný mechanizmus eurozóny Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) by mal poskytovať Grécku, Írsku a Portugalsku úvery s nižšou úrokovou sadzbou, pričom ich splatnosť by sa mala predĺžiť. Vyplýva to z návrhu záverečného stanoviska mimoriadneho summitu eurozóny, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters. Splatnosť úverov od EFSF by sa mala predĺžiť z terajších 7,5 roka na najmenej 15 rokov. V prípade Grécka a Portugalska by mala úroková sadzba klesnúť na približne 3,5 %.

V budúcnosti by sa taktiež malo posilniť pôsobenie záchranného fondu. Ten by mal získať možnosť poskytovať preventívne úverové linky i pre tie krajiny, ktoré nedostávajú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). "Aby sme zvýšili efektivitu EFSF a zasiahli proti dlhovej nákaze, dohodli sme sa na zvýšení flexibility fondu," uvádza sa v návrhu záverečného stanoviska. Vďaka tomuto kroku by tak mohol záchranný fond poskytovať pomoc na preventívnej báze a štáty nebudú musieť čakať na situáciu, kedy sa pred nimi uzavrie možnosť požičať si na trhoch. Táto možnosť umožní taktiež rekapitalizáciu bánk, a to vďaka priamym úverom pre vlády. Vôbec po prvýkrát by mal fond získať aj právomoc intervenovať na dlhopisovom sekundárnom trhu.

Zo záverov ďalej vyplýva, že rozhovory o zapojení súkromného sektora do druhého záchranného balíčku pre Grécko by mali pokračovať aj naďalej. Podľa informácii agentúry AFP by sa do tohto druhého balíčka mal podľa záverečného stanoviska zapojiť aj súkromný sektor. Nemenovaní diplomati dodali, že úver od eurozóny a MMF dosiahne objem 71 mld. eur. Eurozóna by mala dať zelenú aj "Marshallovmu plánu", ktorý by sa mal zamerať na posilnenie gréckej ekonomiky. Tú totiž oslabili prísne úsporné opatrenia. Financie na zlepšenie konkurencieschopnosti by do krajiny mali plynúť zo štrukturálnych fondov.