Všetko je relatívne

Už neviem v koľkej triede mi na polroku hrozila sólo štvorka z ruštiny (bol taký predmet). Ani učiteľku to veľmi netešilo, a tak mi dala šancu na opravu. No ako na potvoru - zložila ma angína. Ruštinárka zašla k nám a vstúpila mi do svedomia. Uzavreli sme dohodu. Opraví mi známku, ale do konca školského roka to musím sám dotiahnuť aspoň na dvojku. Znelo to neodolateľne. Slušné vysvedčenie a pokoj od rodičov - už teraz. Učenie a pohov od celodenného lietania po dvore - až potom. Neskôr. Inokedy. Tak som prvýkrát využil ponuku na lízing. Napokon z toho bola záverečná jednotka a učiteľkin komentár - „Vidíš, keď chceš, tak to ide“.

Keď sa to tak vezme, podľa rozprávky O troch grošoch je jasné, že lízing je taký starý ako ľudstvo samo. A možno aj starší. Len uvážte - človiečik príde...

Celý článok si môžete prečítať tu.