Francúzsko musí znížiť svoje dlhy, aby neprišlo o najvyšší rating

Paríž 25. júla (TASR) - Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa výrazne angažuje pri riešení dlhovej krízy v eurozóne, je kľúčovou postavou celého procesu. Menej sa však píše o tom, že sa tak snaží zároveň upokojiť obavy z narastajúcich dlhov jeho vlastnej krajiny.

Stav verejných financií Francúzska je totiž najhorší spomedzi šestice štátov eurozóny s najvyšším ratingom AAA. Sarkozy, ktorého na budúci rok čakajú voľby, musí trhom dokázať, že Francúzsko z tohto elitného klubu nevypadne.

Minulý týždeň urobil Sarkozy všetko preto, aby Grécko dostalo druhý záchranný úver a Francúzsko získalo viac času na riešenie vlastných problémov. Finančné trhy si totiž začínajú pozornejšie všímať aj francúzske dlhy. Svedčí o tom zvýšenie rizikovej prirážky z francúzskych dlhopisov pred minulotýždňovým mimoriadnym summitom eurozóny. To signalizuje, že investori začínajú mať pochybnosti o tom, či je pre nich Francúzsko takým bezpečným prístavom ako Nemecko, Rakúsko, Luxembursko, Holandsko a Fínsko, ktoré majú tiež najvyšší rating.

Paríž musí preto vyvinúť obrovské úsilie, aby sa udržal v ich spoločnosti. Ratingové agentúry zatiaľ ponechali Francúzsku najvyšší rating, ale analytici upozorňujú, že oň môže prísť, ak sa mu nepodarí znížiť nadmerný rozpočtový schodok, ktorý vlani dosiahol 7 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Alessandro Giansanti, hlavný analytik ING banky, sa domnieva, že stav francúzskych verejných financií a ekonomiky zodpovedajú skôr ratingu AA+, ktorý má napríklad susedné Belgicko.

Ak Francúzsko príde o najvyšší rating, padnú aj všetky pokusy o upokojenie situácie okolo eurozóny, pretože je po Nemecku druhou najväčšou ekonomikou bloku a len vďaka tomu majú aj dlhopisy Európskeho fondu finančnej stability najvyššie ratingové hodnotenie.

Agentúra Standard & Poor's minulý mesiac uviedla, že možno zníži hodnotenie dlhodobých záväzkov Francúzska, ak vláda nepresadí potrebné reformy. Paríž musí v nasledujúcich piatich rokoch dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. To sa však od roku 1974 nepodarilo žiadnej francúzskej vláde.

Kabinet vo svojom pôvodnom odhade predpovedal, že štátny dlh Francúzska sa na budúci rok vyšplhá na 86,9 % HDP a len potom začne klesať. Podľa premiéra Francoisa Fillona finančný príspevok Paríža na druhý záchrany balík pre Grécko však môže štátny dlh krajiny vytlačiť ešte vyššie.

Francúzsko v snahe udržať si najvyšší rating sa zaviazalo, že tento rok zníži rozpočtový deficit na 5,7 %, v roku 2012 na 4,6 % HDP a v nasledujúcom roku 2013 ho stlačí pod povolenú hranicu 3 % HDP. No zatiaľ čo tento rok by podľa ekonómov Paríž mohol dosiahnuť svoj cieľ, v roku 2012, keď krajinu čakajú voľby, sú jej vyhliadky na splnenie záväzkov slabšie.

A tak, čo politici nestihnú do volieb, budú musieť po nich dohnať. Preto bez ohľadu na to, či zvíťazí pravica alebo ľavica, Francúzov čaká uťahovanie opaskov.