Nastal vhodný čas na vyvodenie správnych záverov z krízy
Diskusia 19. 8. 2011 - Štátne dlhy západných priemyselných krajín vyvolávajú hrôzu. Podľa nemeckého denníka Die Welt nastal vhodný čas, aby sa z krízy vyvodili správne závery.
Hamburg 9. augusta (TASR) - Štátne dlhy západných priemyselných krajín vyvolávajú hrôzu. Podľa nemeckého denníka Die Welt nastal vhodný čas, aby sa z krízy vyvodili správne závery.
Panika v týchto dňoch núti investorov na celom svete, aby hľadali pre svoje hodnoty nejaký bezpečný prístav - ale nenachádzajú ho.
Spojené štáty prvýkrát za 70 rokov stratili povesť prvotriedneho dlžníka a súčasne sa obávajú, že upadnú do novej recesie. Japonsko, ktoré je z priemyselných krajín najzadlženejšie, bojuje okrem mnohých ziel navyše aj s finančnými problémami spôsobenými haváriou jadrovej elektrárne vo Fukušime.
Západný svet, ktorý sa desaťročia pýšil stálym rastom blahobytu, je zdrvený. Svetová kríza, ktorú Nemecko zvládlo rýchlo a bez mimoriadnych problémov, sa nečakane znovu hlási o slovo. V skutočnosti sa ju vo viacerých častiach sveta nepodarilo prekonať. Problémy sa totiž nevyriešili, len sa ich bremeno presunulo z bánk na štáty. A tak ako predtým postupovali finanční žongléri, tak teraz pôsobia politici a centrálni bankári: špekulujú s peniazmi, ktoré im nepatria; dôsledky takého postupu zatiaľ nikto nedokáže predvídať.
Na jeseň 2008 po krachu americkej banky Lehman Brothers videli vlády účinný liek v gigantických programoch na podporu hospodárskeho rastu. Na náklady daňových poplatníkov zachránili aj potápajúce sa banky. Rast dlhov explodoval. V Európe sa dostali do stavu bankrotu nielen okrajové štáty ako Grécko a Portugalsko, ale aj jadrové krajiny EÚ ako Taliansko a Španielsko, ktoré sú odkázané na pomoc ešte solventných členov eurozóny.
Teraz znie otázka takto: Budú Európania pokračovať po tejto ceste, spoja sa natesno a napokon vytvoria vzájomné všeobecné ručiteľské spoločenstvo? Všetko nasvedčuje tomu, že to bude tak. Smerovanie potvrdzuje zámer zdvojnásobenia prostriedkov v európskom ochrannom vale a diskusie o vydávaní spoločných euroobligácií, teda štátnych dlhopisov. Obe myšlienky sú založené na tom, že krajiny, ktoré potrebujú finančnú pomoc, získajú nový prístup k lacným peniazom.
Pravdepodobnosť, že Taliani alebo Gréci sa vzdajú drogy v podobe nových štátnych dlhov, keď im iní Európania otvoria cestu k novým finančným zdrojom, je slabučká. Úmerne sa však zvyšuje riziko, že napokon trhy usúdia, že aj finančné bremeno je nad silu Francúzska a napokon aj Nemecka. A rozhodnú sa znížiť ich bonitu. Nemecko už dávnejšie prekročilo hranicu celkového štátneho dlhu (60 % hrubého domáceho produktu), ktorá bola v Pakte stability a rastu EÚ uvedená ako maximálne prípustná. Spolková republika sa vypína ako pevný štít len preto, lebo v oveľa horšej situácii sa ocitli iní členovia eurozóny.
Je najvyšší čas, aby sa aj samozvaní záchrancovia eura spamätali a pochopili, že "feťákom" nepomôže nová dávka omamnej látky, ale jej odňatie.
Priestor pre politické manévre jednotlivých vlád sa v poslednom období dramaticky zúžil. Notorickí dlžníci sa musia nechať poučiť nielen ratingovými agentúrami, aké zmeny musia urobiť. Aj Číňania, najväčší veritelia USA, a aj Európa, ktorá je dôležitým poskytovateľom úverov, majú do toho čo hovoriť.
Nielen pre Taliansko a Spojené štáty, ale aj pre Nemecko platí záver: Keď sa vyčleňuje čoraz väčšia časť z daňových príjmov na obsluhu štátneho dlhu, tak zostáva čoraz menej prostriedkov na investície do budúcnosti. A v takej situácii sa dlhodobá perspektíva rozvoja stáva čoraz temnejšou.
Informoval o tom nemecký denník Die Welt.
