Nároky na dôchodok sú nespochybniteľné
Pridajte názor2. 7. 2001 - Ministerstvo práce plánuje umožniť čerpanie rodičovskej dovolenky starým rodičom, ktorí by pri vnukoch nahradili zamestnaných a zväčša vyššie kvalifikovaných rodičov.
Čo bude konkrétne znamenať vyššia veková hranica odchodu do dôchodku napríklad pre ženu, ktorá sa naň chystala od roku 2003, ale dočká sa ho až v roku 2005?
– Konkretizovať sa zatiaľ dá len to, že na jednotný dôchodkový vek u nás prejdeme postupne. Máme síce aj podrobné prepočty, no v súčasnosti sa zaoberáme skôr tým, či tento prechod rozložíme na obdobie od roku 2003 do roku 2014 alebo v inom časovom intervale. Naše ministerstvo pracuje na alternatívnom harmonograme, podľa ktorého by sa mal vek odchodu do dôchodku mužov a žien vyrovnať v roku 2010. Podstatné bude, k čomu sa prikloní vláda a parlament. Aký model preferujete vy? – Každý má plusy aj mínusy. Pre dôchodkové fondy je lepší ten, ktorý je rýchlejší, pre ženy je to naopak. Aj v ich prípade však popri predĺženej povinnosti pracovať prináša vyrovnanie isté pozitívum. Ich dôchodky sú teraz priemerne až o 1 000 Sk nižšie ako dôchodky mužov. Tento rozdiel okrem všeobecne nižšieho mzdového ohodnotenia žien spôsobuje aj skorší odchod do dôchodku. Posunutím vekovej hranice by sa časť rozdielu mala zotrieť. Všetko, žiaľ, nie, lebo rozdiel medzi priemernými mzdami mužov a žien je relatívne veľký. Dôchodková reforma je však založená aj na solidarite, takže už nebude taký markantný ako pri mzdách. Na pokrytie časti deficitu by sa mali použiť prostriedky z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Nebude to len čiastočné riešenie? – Bola by chyba, keby sme sa snažili zaplátať len dieru v priebežnom financovaní a nevyužili ich zároveň na vybudovanie ďalšieho piliera. Veď deficit nevznikol len pre veľmi nízky dôchodkový vek, ale aj z iných dôvodov, napríklad pre nepriaznivé platby štátu, hoci – rozpočet na budúci rok ráta so zvýšením vymeriavacieho základu. Aj deficit však môže zmierniť to, že po prechode na poistný systém nebude možné rozlišovať platby podľa subjektov na štátne či neštátne, ale každý subjekt bude musieť mať rovnaké povinnosti. Ale do možností dôchodkovej reformy zasahuje aj veľmi vysoká nezamestnanosť. Keby bola ako v susednom Rakúsku, okolo 3 percent, deficit by sa vôbec nemusel prejaviť. A ani mnohé ženy by zrejme proti vyššej vekovej hranici odchodu do dôchodku neprotestovali, keby neraz už po štyridsiatke nemali problém udržať si zamestnanie. – Naopak, v intelektuálnych povolaniach dokonca hodnotia tento krok pozitívne. Lenže tam, kde je vysoká nezamestnanosť a veľa ľudí má kvalifikáciu, ktorá v regióne práve nie je potrebná, sa dôchodok vníma ako jedna z mála životných istôt, takže posunutie vekovej hranice sa neprijíma s nadšením. Som však presvedčená, že kým sa prechod uskutoční, nájdeme ďalšie riešenia – napríklad umožniť čerpanie rodičovskej dovolenky starým rodičom, ktorí by pri vnúčatách nahradili zamestnaných a zväčša vyššie kvalifikovaných rodičov, čím by sme hádam dosahy neskoršieho odchodu do dôchodku zmiernili. Jednoznačné nadšenie pre toto riešenie sme však nezískali. Prečo? – Niektorí odborníci upozorňujú, že by mladí rodičia mohli na starých vyvíjať priveľký nátlak, iní sa obávajú, že neskorší odchod do dôchodku veľmi zvýši nezamestnanosť. Preddôchodková skupina občanov je totiž na trhu práce veľmi riziková. Ak stratí zamestnanie, druhé už sotva nájde. A každý dôchodca sa ani nemusí stať starým rodičom... – Samozrejme. Reforma dôchodkov sa nemôže riešiť len „starorodičovskou dovolenkou“, rovnako, ako sa nezamestnanosť nedá riešiť z dôchodkových fondov. Na príprave dôchodkovej reformy sa pracovalo aj do roku 1998. Vtedy sa však rátalo s tým, že bude možné udržať priebežne financovaný dôchodkový systém, ktorý sa aj podľa odhadov Svetovej banky mal dostať do krízy až v roku 2010 či 2012. Po propopulačných opatreniach v 70. rokoch totiž u nás teraz prichádza do fertilného veku veľmi početná generácia kopírujúca povojnovú populačnú vlnu a predpokladalo sa, že príde ďalšia vlna. Populačný vývoj je však úplne opačný, akoby inverzný. Rodí sa nás menej. Pritom sa ukazuje, že nejde o odložené pôrody, ale že sa naozaj veľmi radikálne zmenilo reprodukčné správanie obyvateľstva. Mení sa však aj náš hodnotový rebríček. Neobávate sa, že niektorí jedinci odmietnu prispievať do spoločného dôchodkového balíka? – Rôznych záujmov je naozaj dosť, no reformu treba brať ako celok bez ohľadu na to, aké riešenie je komu sympatické. V Európe neexistuje nijaký dôchodkový systém, ktorý by nebral do úvahy princíp solidarity a som presvedčená, že sa ani nijako nedá obísť. Žijeme v jednotnom európskom priestore, ktorý má zhodné alebo veľmi blízke hodnotové štruktúry, kresťanské tradície. Európanom predsa nie je vlastné nechať chorých či zdravotne postihnutých zomrieť od hladu, pretože nikdy neboli poistení. Solidarita spočíva v schopnosti i ochote postarať sa o tých, ktorí sú na to najviac odkázaní. Najzraniteľnejšíc...Celý článok si môžete prečítať tu.